Lotyšský prezident podpísal zákon o vojnových veteránoch, ktorý odmení príslušníkov jednotiek SS

Portál TASR zverejnil informáciu o kontroverznom zákone v Lotyšsku. Podľa tohto zákona budú ocenení aj príslušníci jednotiek SS nacistického Nemecka.

Lotyšský prezident Raimonds Véjonis podpísal parlamentom prijatý zákon udeľujúci štatút „účastníka“ druhej svetovej vojny všetkým, ktorí počas tohto konfliktu bojovali na území Lotyšska – a to bez ohľadu na to, či na strane sovietskej armády, alebo po boku nacistických jednotiek,“ píše sa v správe agentúry

Strana Saskaňa, ktorá zastupuje aj rusky hovoriacich občanov Lotyšska, vyzývala prezidenta, aby zákon nepodpísal.

Zákon je naviac diskriminačný, keďže na príslušný titul má nárok výlučne ten, kto „bol lotyšským občanom k 17. júnu 1940. Tento dátum totiž považuje Riga za začiatok „obdobia okupácie„, informuje agentúra TASS.

Ľudia, ktorí sa prisťahovali na územie Lotyšska neskôr  – čím sa myslia hlavne Rusi, tento štatút nezískajú. Naopak, práve zo spomínaných občanov Lotyšska sa regrutovali príslušníci jednotiek SS, z ktorých mnohí slúžili aj v koncentračných táboroch.

Na tento krok  reagovala aj hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Zacharovová.

„Lotyšské úrady spravili ďalší krok pri kamuflovaní nacistických zločincov a umiestnili znak rovnosti medzi vojakov lotyšských oddielov SS a veteránov Červenej armády, ktorí oslobodili svet od nacizmu,“ uviedla.

Krok lotyšských predstaviteľov je však len opakovanie obdobného kroku, ktorý vykonala ukrajinská vláda. V roku 2015 prezident Porošenko zákon, ktorým sa prisúdil príslušníkom OUN/ UPA titul „hrdinu“. Redaktor agentúry Reuters vtedy napísal, „Putin nazýva Ukrajinu fašistickou krajinou a nový zákon krajiny tento jeho výklad potvrdzuje„.

Podľa zákona sa Organizácia ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinská povstalecká armáda (UPA) stali skupinami „bojovníkov za ukrajinskú nezávislosť v 20. storočí“ a zakazuje sa kritika týchto skupín a ich členov. Počas Druhej svetovej vojny pomáhali nacistom vykonávať holokaust a genocídu v koncentračných táboroch. Z vlastnej iniciatívy zabili asi 100 tisíc poľských civilistov.


Publikovaný

v

,

od

Značky: