Pred pár mesiacmi médiá, ktoré ten „seriózny“ balík onálepkoval ako „konšpiračné“ diskutovali o situácii na viedenských školách v súvislosti s islamom. Dnes to váhavo priznáva aj denník iDnes. Zdá sa, že by sa niekto mal nad sebou zamyslieť.
[sociallocker][/sociallocker]
Viedenské školy pod kanonádou islamu
Pred pol rokom ste sa mohli dočítať o tom, aké obrovské problémy má viedenská učiteľka Susanne Wiesingerová s moslimskými študentmi. Učebná látka ich nezaujíma, dôležité je pre nich len náboženstvo. Pochybuje o tom, že sa dá integrovať trieda, kde je z 25 žiakov 21 problémových. Viedenská školská rada s Wiesingerovou zo sociálnodemokratických učiteľských odborov nesúhlasí.
Učiteľka naviac konštatuje narastajúci vplyv islamu. Po 25 ročnej praxi konštatuje, že „mnoho škôl dostáva mimo kontrolu„. „To nikto nemôže zvládnuť,“ myslí si a dodáva, že drvivú väčšinu v triedach tvoria deti narodené v Rakúsku, ktoré sa však ťažko dohovoria nemecky.
S jej názorom súhlasí riaditeľ inej viedenskej školy Christian Klar. „Máme tu veľké problémy s islamskými rodinami,“ uviedol. V učebni teraz prebieha boj medzi všetkými rôznymi kultúrami a náboženstvami. Zdá sa, že náboženstvo je pre niektoré deti až príliš dôležité.
Podľa médií hlavného prúdu je islam a islamská kultúra bezproblémová. Ako naviac tvrdí nemecká premiérka Angela Merkelová, islam patrí k Nemecku
Učitelia, ktorí každý deň čelia nadávkam a niekedy aj fyzickým útokom, majú podľa videa iný názor…
O situácii sa vyjadrili aj ďalšia učiteľka. Podľa anonymnej výpovede, ktorý poskytla rakúskej televízii a o ktorej ste sa u nás zrejme nedočítali, množstvo študentov nevie vôbec nemecky.
„Tretina študentov vôbec nie je schopná sledovať moju výučbu, pretože jednoducho nevie po nemecky. Ďalším problémom sú neospravedlnené hodiny. Keby to bolo na mne, stanovila by som hranicu počtu neospravedlnených hodín a po jej prekročení by som rodinám týchto detí odobrala sociálnu podporu,“ navrhuje učiteľka.
V Rakúsku žije asi 8,6 milióna obyvateľov, pričom podľa odhadov tvoria moslimovia takmer desať percent. Medzi deťmi v škôlkach a na školách je potom zastúpenie moslimských prisťahovalcov ešte vyššie. Mnoho detí však nehovorí po nemecky ani doma s rodičmi, a tak sú ich vyhliadky na štúdium a uplatnenie sa na pracovnom trhu mizivé.
V článku sa ďalej informuje o tom, že tretina študentov a žiakov je v rizikovej skupine, ktorá nemá šancu naplniť svoj vzdelávací potenciál. Ich rodičia majú nízke vzdelanie alebo vôbec nehovoria po nemecky. Toto potvrdzuje aj učiteľka
„Problematické nie sú len deti z prisťahovaleckých rodín, ale aj deti, ktoré sa už narodili v Rakúsku. A drvivá väčšina z nich pochádza z tureckých rodín. Nielenže nehovoria po nemecky, ale ich rodičia sa ani nesnažia, aby sa to zlepšilo.“
Tiež konštatuje, že znevýhodnenie nesúvisí len s jazykom a krajinou pôvodu
„Tým deťom často chýbajú aj základné zručnosti. Niektoré ani nevedia používať nožnice alebo lepidlo. Mnohé z nich nemajú ani jednu knihu, nikdy nehrali klasické školské hry a nevideli na vlastné oči napríklad slimáka.“
Pripomína však, že znalosť nemeckého jazyka nie je všetko na príklade sýrskych detí. Tie sú na rozdiel od kultúrne neprispôsobivých Turkov väčšinou dobre prospievajúce.
V závere rozhovoru zasadila nemenovaná učiteľka z Viedne štátnemu školskému systému tvrdý úder. Poradila rodičom, aby dali radšej svoje ratolesti na súkromnú školu.
„Ak sú vaše deti nadané alebo aspoň ‚štandardné‘ a chcú sa ďalej rozvíjať, radšej ich dajte na súkromnú školu. Ja osobne im vo svojej triede v súčasnej situácii, bohužiaľ, nemôžem ponúknuť adekvátnu výučbu.“
Mainstream dnes
Zdá sa, že situácia je skutočne zlá. Dokonca tak zlá, že keď o tom Susanne Wisinger napísala knihu, referoval o nej aj denník iDnes bez akýchkoľvek relativizujúcich pripomienok.
iDnes začína svoj komentár príznačným názvom „Vzdali sme sa. Viedenská učiteľka opísala problémy s moslimskými žiakmi“
Na školách vo viedenskej prisťahovaleckej štvrti Favoriten ničia výučbu aj vzťahy radikalizácie väčšinových moslimov. Upozorňuje na to kniha tamojšej dlhoročnej učiteľky Susanne Wiesingerové. Minister školstva Heinz Fassmann zadal vypracovať celoštátnu štúdiu o integračných problémoch vo vzdelávaní.
Wiesingerová bývala sociálnodemokratickou učiteľskou odborárkou, mala teda blízko k strane, ktorá tradične imigráciu skôr podporovala. Vo Favoriten vyučuje vyše 25 rokov. Teraz pôsobí na strednej škole s prevahou moslimských žiakov hlavne s tureckým pôvodom.
Svoje skúsenosti zhrnula v 214stránkovej knihe Kultúrny boj v triede. Ako islam mení školy (Kulturkampf im Klassenzimmer. Wie der Islam die Schulen verändert). „Sme bezmocní. Často si pomyslím: oni vyhrali a my sme prehrali. V skutočnosti ale prehrali deti,“ cituje z knihy denník Der Standard.
https://twitter.com/ShoppingDEHotNe/status/1039192327892414464
Podľa Wiesingerovej upadá výučba na úroveň bývalých zvláštnych škôl. Komplikuje ju už to, že moslimskí žiaci často neovládajú nemčinu. Zároveň sa bránia všetkému, čo podľa nich nezodpovedá (radikálnemu) islamu. To vedie k problémom najmä pri sexuálnej výchove, ale aj v biológii.
„Všetky pasáže, ktoré sú z pohľadu mojich moslimských žiakov zakázané zákonom šaría, sa nesmú čítať,“ tvrdí Wiesingerová.
„Škola je miestom kultúrnych, náboženských a národnostných treníc Tie sa stále častejšie riešia násilne. Moslimovia robia najväčšie problémy. U nás to sú Turci, Čečenci, Afganci. Mnohí … provokujú ostatných, kde a kedy to len ide,“ dodáva.
„Vzdali sme sa“
Moslimovia sú pritom nepriateľskí aj navzájom medzi sebou – Turci voči Kurdom a Čečenci voči Afgancom. Učiteľka spomína aj hrozby moslimských žiakov voči moslimkám, ktoré sa obliekajú západným štýlom. Tomuto tlaku vraj podliehajú aj nemoslimské dievčatá. „Vzdajú sa, pretože my ako spoločnosť sme sa vzdali,“ cituje Wiesingerovú denník Die Presse.
„Veľmi veľa moslimských detí je vnútorne rozorvaných. Na jednej strane im komunita nahovára, ako sú kvôli svojej viere zvláštne a nadradené, na druhej strane sú nami konfrontované so svojimi školskými neúspechmi. Samozrejme to spôsobuje vnútorné nepokoje, obrovské napätie,“ upozorňuje Wiesingerová.
Predseda združenia sociálnodemokratických učiteľov Thomas Bulant spomína sťažnosti učiteliek, že ich moslimskí žiaci kvôli ich pohlaviu neuznávajú ako autority. Odmietajú sa s nimi napríklad zdraviť.
„Paralelné svety sú pre niektorých žiakov naozaj realitou,“ pripustila problémy školská inšpektorka Elisabeth Repolusková. Zdôraznila však, že zodpovední činitelia situácii už niekoľko rokov riešia. Spomenula napríklad semináre na deradikalizáciu. Hovoriť o kultúrnom boji je podľa nej prehnané.
Problémy nezverejňovať
Podľa Die Presse sa Wiesingerová ocitla pod tlakom. Z mestskej školskej rady vyšiel totiž neoficiálne pokyn, aby učitelia o integračných problémoch na viedenských školách príliš verejne nehovorili. Radca pre vzdelávanie Jürgen Czernohorszky sľúbil, že sa s Wiesingerovou stretne.
Učiteľku podporil expert na integráciu Kenan Güngör. „Aj ja znovu a znovu počúvam od škôl s vyšším podielom moslimských žiakov, že napríklad odmietajú hudobnú výchovu.“ Moslimský dorast podľa neho vzhliada k autoritárskemu tureckému prezidentovi Erdoganovi. „To často veľmi sťažuje napríklad výučbu dejepisu alebo politické vzdelávanie,“ doplnil.
Fassmannova štúdie vyjde z celoštátneho on-line dotazníka riaditeľov škôl. „Musíme si položiť otázku, ako môže a má nakladať sekulárna škola v spoločnosti migrácie so zvýšenou religiozitou,“ vyhlásil Güngör. Prieskum by mal okrem iného ukázať, na akých typoch škôl je tento problém najväčší a u akej vekovej skupiny.
Na viedenských takzvaných nových stredných školách tvoria moslimovia približne 40 percent z 30 000 žiakov. Druhou najpočetnejšou skupinou sú s 25 percentami študenti rímskokatolíckeho vyznania.
Na viedenských základných školách tvoria moslimovia druhú najväčšiu náboženskú skupinu. K rímskokatolíckemu vyznania sa tam hlási 31 percent žiakov, k islamu 28 percent.
V Rakúsku žije okolo 8,7 milióna obyvateľov. Ministerstvo vnútra odhaduje, že približne 700 000 z nich tvoria moslimovia a to väčšinou s tureckým pôvodom.