Štátna duma jednomyseľne (414 hlasov prítomných na zasadnutí) hlasovala za tretie čítanie návrhu zákona, podľa ktorého zahraničné médiá, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, môžu byť uznané v Rusku zahraničnými agentmi. Informuje Kommersant.
Návrh bol už dnes odoslaný na posúdenie do hornej komory parlamentu, teda Rady federácie. Potom ho ešte musí podpísať prezident Vladimir Putin.
Krok parlamentu je odvetou za podobné americké nariadenie, podľa ktorého sa v USA musela ako zahraničný agent zaregistrovať ruská spravodajská televízia RT.
V Rusku platí zákon o zahraničných agentoch už päť rokov. Na médiá sa ale doteraz nevzťahoval, týka sa napríklad neziskových organizácií financovaných z cudziny. V USA bol zákon o zahraničných agentoch prijatý už pred druhou svetovou vojnou a na médiá sa vzťahuje. Za zahraničných agentov ministerstvo spravodlivosti USA označilo zatiaľ len hŕstku cudzích médií pôsobiacich v krajine, najmä čínskych.
Postup USA voči RT Moskva kritizovala. Putin na adresu Washingtonu uviedol, že je to útok na slobodu prejavu, a prisľúbil recipročnú odvetu. Napriek tomu sa v ruskej tlači objavili nepotvrdené informácie, že hlava štátu považuje novelu o zahraničných agentoch za príliš prísnu. Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov ale dnes povedal, že skúsenosti s novelou v Rusku zatiaľ nie sú, a preto sú úvahy o jej vplyvoch „kategoricky predčasné”.
Niektorí ruskí komentátori sa obávajú, že nové nariadenie môžu štátne orgány ľahko zneužiť k postihu nepohodlných médií. Rovnaký názor zastáva aj prezidentská poradná Rada pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudské práva. Alexej Kudrin, vplyvný ruský ekonóm uznávaný aj v Kremli, dnes vyhlásil, že novela schválená v Štátnej dume je „uponáhľaná a nepremyslená”.
Nové nariadenie sa vzťahuje na zahraničné médiá, ktoré svoju produkciu šíria v Rusku, nepostihuje teda ruské médiá, hoci s cudzím kapitálom, ani zahraničných spravodajcov pôsobiacich v krajine.