Martin Kunštek napísal: Meno, ktoré sa nesmie vysloviť a nie je to Voldemort – za jeho napísanie na FB nasleduje ban

Aktuálne moja žena vykonáva trojdňový trest mlčania na FB, ktorý jej zariadili nejakí strážcovia demokracie a slobody slova. Za napísanie krátkeho statusu o Tommy Robinsonovi. V stredoveku pápeži nechali páliť spisy kacírov. Ako napríklad Johna Wicliffa. Pražský arcibiskup Zbyněk Zajíc z Hazmburka nariadil všetkým Čechom odovzdať Wicliffove spisy na spálenie. Študenti a profesori Karlovej univerzity namiesto toho s dielami Johna Wicliffa, z ktorého práce čerpal aj rektor univerzity Ján Hus, chodili po Prahe a verejne z nich čítali ľuďom. Ľudia sa negramotnému arcibiskupovi, prezývanému Abeceda vysmievali otázkou: „Na čo chce všetky Wicliffove spisy, keď nevie čítať?

Cirkev v kŕči na koncile v Kostnici upálila aj Jána Husa. Potom však 30. 7. 1419 v Čechách prebehla defenestrácia, ktorou začala husitská revolúcia. Cirkev skúsila rebelov zlomiť 5 križiackymi výpravami. Česi sa počas 15 rokov bojov úspešne ubránili a tým definitívne zlomili monopol katolíckej cirkvi na hlásanie jediné správnej pravdy. Zrejme prišiel čas na ďalšie defenestrácie a ďalšie revolúciu.

Podrobnosti v článku mojej ženy, ktorý dnes vyšiel na Prime.

„Ban“ facebooku na Tommyho Robinsona

Ak ľavica nechápe, čo je triedny boj, chopia sa ho iní. Ako ukázal prípad zneužívania detí v Rotherhame v Anglicku. Salónni ľavičiari by nepripustili, že minorita, teda z princípu utláčaní, môžu páchať takéto veci na chudobných deťoch. Tak sa toho chopil Tommy Robinson a pritiahol pozornosť. Zaslúženú. Chlap, ktorý sa bije, hovorí sprosto a vôbec. A práve preto ho aj tí salónni ľavičiari aj liberáli tak nenávidia. Ukázal na to množstvo miest, ktoré opustili v záujme boja za práva menšín.

Tento status na mojom FB mi „zariadil“ trojdňový ban. Bohužiaľ som tým pádom nemohla tri dni spravovať svoje stránky, ktoré sleduje dosť ľudí, a ktoré rozhodne nie sú ani rasistické, ani fašistické, ale pokrývajú správy z určitého regiónu.

Odvolala som sa k Facebooku, ale márne – potvrdili mi, že príspevok nedodržiava zásady komunity bez toho, aby napísali konkrétne ČO porušuje. Ak je nenávistný, rasistický, má sexuálny podtext či iný podvratný obsah, to nechám na láskavé posúdenie.

Pôvodne som si myslela, že práve zdieľanie správ a článkov z oblasti, ktorá sa dotýka záujmov Turecka, mi zariadilo ban – to sa stáva celkom pravidelne všetkým, ktorí píšu o pomeroch v Turecku a jeho oficiálnej politike voči menšinám. „Hate speech,“ teda kritika Erdogana, sa nevypláca, ako vedia najmä jeho odporcovia v Nemecku, pravidelne nahlasovaní na FB a čeliaci opakovaným zákazom.

Potom som ale v jednej skupine narazila na to, že za spomenutie mena „Tommy Robinson“ bolo v posledných dňoch a týždňoch zabanovaných pár desiatok ľudí – a to len v mojom dosahu.

Prípad Rotherham a Rochdale, teda sexuálne zneužívanie detí a mladistvých gangami dospelých mužov, sledujem dlhodobo – dozvedela som sa o ňom teda skôr, než o ňom začal písať a vysielať „hooligan“ Tommy Robinson. Vedela som o márnom úsilí vyšetrovateľky Maggie Oliverovej, ktorá následne o svojej snahe chrániť tieto deti za takmer úplného nezáujmu polície aj prokurátorov napísala knihu ako osobné zúčtovanie. V Británii sa objavil aj seriál BBC „Tri dievčatá,“ ktorý popisuje spomínaný škandál a vzbudil značnú pozornosť verejnosti. Maggie Oliverová opisuje vo svojej knihe, ako jej bolo znovu a znovu bránené vo vyšetrovaní, musela dokonca opustiť svoje oddelenie a prejsť na iné. Keď po dlhých rokoch a za veľkého nasadenie zohnala nepriestrelné dôkazy, dostalo sa jej podľa vlastných slov tohto zhodnotenie svojej práce od jej nadriadeného: „Maggie, priznajme si to. Akým budú tieto deti niekedy prínosom pre spoločnosť? Myslím, že tie dievčatá mali po narodení utopiť.

Celé to desivé sexuálne zneužívanie detí, nútenie k sexu pod hrozbou násilia a to aj na rodine, ešte nie je uzavreté a počet obetí aj páchateľov tiež nie. A prečo polícia tak podivne reagovala na oznámenia rodičov a žiadosti o pomoc? Rovnako ako sociálka a prokuratúry? Obete boli zo spodných vrstiev anglickej spoločnosti, teda „white trash“ a páchatelia boli väčšinou muži ázijského, teda pakistanského pôvodu, často ctihodní otcovia rodín. Polícia sa vraj chcela vyhnúť rasovému napätia a preto nekonala. „White trash,“ deti z chudobných či z pestúnskych rodín, často dokonca jedenásťročné, nikomu nestáli za problémy. Jeden prokurátor podľa Maggie Oliverovej dokonca vyhlásil, že prostitúcia patrí k ich spôsobu života.

A tu je spojenie s aktivistom Tommy Robinsonom, čo nie je, mimoxhodom, jeho pravé meno. Volá sa Stephen Christopher Yaxley a je to syn írskych prisťahovalcov. Aj on pochádza z „nižších vrstiev“ a netají sa tým. A to ho spája s obeťami. Bol opakovane súdený za výtržníctvo a pohŕdanie súdom. Sedel vo väzení. Bol členom strán, ktoré sa bežne označujú ako krajne pravicové. Ak niekde rozpráva, že prispel k vyšetreniu prípadu, konkrétne ďalšieho podobného prípadu v Huddersfielde, neviem. Viem, že urobil hurhaj, ktorý si musel všimnúť každý a tým veci podľa môjho názoru prospel, nie že ju ohrozil, ako je mu vyčítané a za čo bol opakovane odsúdený. Tommy R. – už sa pomaly bojím napísať jeho meno – je asi chlap, s ktorým by som na pivo nešla. Nie je to typ ľudí, s ktorými sa obvykle stýkam. Ale to neznamená, že prijmem rétoriku, že je to zločinec a fašista. Je to vraj bezvýznamný opilec, bitkár a podvodník. A klame. Prečo je teda tak nebezpečný, že jeho meno nesmie byť ani vyslovené? „Kam zmizel mlíkař?„, pýtam sa. Kam zmiznú ďalšie bezvýznamní nepohodlní?

Žltým vestám je tiež opakovane vytýkané, že sú „white trash,“ teda skôr „déchets blancs„. Vrstva ľudí, ktorí väčšinou pracujú v zle platených profesiách, sú vyčerpaní bojom o život a nemajú tie správne európske hodnoty, pretože sa k nim akosi nedostanú. O týchto ľudí sa v 19. a do určitej doby aj v 20. storočí starali ľavicové strany a hnutia. Než ich nalákala myšlienka ukončenie triedneho boja, zmierenie sa s kapitalizmom a dotovaný boj za práva menšín. Ktorý je úplne v poriadku, ak sa berie ako boj za utláčaných, ale stráca zmysel, keď chce rozhodovať o tom, ktorá menšina je hodná starostlivosť a o ktorú nemá cenu sa zaujímať, pretože sa to, úplne neľavicovo, nevypláca.

Ďalším krokom je potom výchova spoločnosti na zdieľanie rovnakých hodnôt a opovrhovanie rovnakým druhom ľudí. K tomu je ale treba zariadiť, aby jednotu názorov nenarušovali podvratné živly. V Európe sa o toto veľmi stará česká eurokomisárka Věra Jourová (ANO). A máme na svete cenzúru internetu a Facebooku. A tiež českých „elfov“, teda strážcov čistoty FB, do ktorých debaty som sa neprozreteľne priplietla. Nabudúce ma na základe udania možno čaká 7 alebo 30 dní zákazu FB alebo tiež zmazanie profilu. Len preto, že som ako jedna z mnohých upozornila na stále rastúcu skupinu ľudí, ktorí nemajú zastanie, ktoré by im ako sociálne slabým patrilo od ľavice a sú prenechaní komukoľvek, kto prejaví záujem.

Facebook vždy napíše, že mu ide o bezpečnosť na sieťach. Je však vidieť, že tomu tak nie je. To vedia všetci, ktorí sa dostali do sporu s oficiálnou propagandou, v západnej Európe často s politickým islamom, a musia svoje rodiny držať v prísnej anonymite, bez akéhokoľvek zdieľania na Facebooku.

Som rada za Maggie Oliverovú a jej knihu. Je to strašný príbeh zlyhania všetkých záchranných sietí a obrátenie detských obetí v páchateľov. A hrozivého pokrytectva. Za zdieľanie jej poznatkov snáď bany nebudú. Dávam odkaz na článok (v nemčine – viď ), ale čítanie podrobností z prípadu, rovnako ako čítanie celej knihy, je len pre silné povahy.

Názory publikované v tejto sekcii nemožno stotožňovať s postojmi redakcie Spravodajstvo FTV Prima.

Zdroj: Prima, FB Martina Kunšteka