Keď začali minulý štvrtok násilné nepokoje v Iráne, na krajinu sa upreli oči celého sveta. Mnohí pozorovatelia budú bezpochyby pripomínať podobné scény, ktoré sa odohrali v Líbyi a Sýrii začiatkom roka 2011. Rovnako budú pripomínať, čo bolo výsledkom tzv. „ľudového povstania“ pre oba národy.
To, čo pôvodne začalo v meste Mašhad ako protest proti rastúcim cenám potravín (niečo, čo má svoje opodstatnenie v dôsledku amerických sankcií) sa čoskoro vyvinulo do celoštátnych protestov, s následkom približne 21 zabitých osôb a jedného teroristickýho útoku zameraného na iránsku infraštruktúru.
Západné médiá interpretujú tieto protesty ako vyplývajúce z vnúternej podstaty, že začali v dôsledku vzopretia sa iránskeho ľudu proti represívnemu režimu. Ale nedávna rétorika vychádzajúce z Washingtonu a Tel Avivu ohľadom role Iránu v regióne, rovnako ako historické zapojenie týchto dvoch krajín do zmeny režimu naznačujú, že [protesty] sú niečím iným.
Len dva týždne pred začatím protestov bolo ohlásené stretnutie na vysokej úrovni medzi americkými a izraelskými predstaviteľmi. Prediskutovala sa stratégia, ako čeliť údajnému „iránskemu vplyvu“ na Blízkom východe. Túto tému na verejnosti neskôr zopakovala veľvyslankyňa Bieleho domu v OSN Nikki Haley.
Existuje dôkazy, ktoré poukazujú na účasť USA / Izraela pri súčasných protestoch. Preto si treba teraz položiť otázku, do akej miery bude Západ presadzovať zmenu režimu v Iráne.
Ak sa pozrieme na stratégiu USA v Líbyi a Sýrii, na presadenie zmeny režimu by nasledovalo posilnenie takzvaných iránskych „rebelských“ skupín.
Jeden teroristický útok sa už vyskytol. Počas druhého dňa protestov bol zničený ropovod po útoku skupiny Ansar Al-Furquan prepojenej s al-Nusrou. Načasovanie útoku nemožno opísať inak, ako niečo podozrivé.
Takisto sa už zistilo, že Izrael má väzby s iránskymi teroristickými skupinami Jundallah a Mojahedin-e Khalq (MEK), pričom ich v minulosti použil na zavraždenie iránskeho jadrového vedca v roku 2012.
Ak by USA a Izrael zvýšili svoju podporu iránskym teroristom v snahe odstrániť súčasnú vládu Hassana Rouhaniho, účinky by boli zničujúce nielen pre Irán, ale pre celý región.
„Rebeli„, ktorých podporovala CIA v Líbyi, zmenili krajinu na bezprávnu pustatinu. Podobne pôsobili aj skupiny, ktoré podporili USA v Sýrii a ktoré tvorili kľúčovú zložku ISIS.
Následky takéhoto kroku by mohol mohli mať odozvu ďaleko za regiónom Blízkeho východu. O tom svedčí aj udalosť vlani v máji, keď bombový útok v Manchester Arena vykonal terorista vyškolený MI6 pri snahe zvrhnúť líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího.
Druhá možná možnosť zmeny režimu by však mohla mať najvážnejšie dôsledky pre všetkých; priamy vojenský zásah.
Irán, vlastniaci niektoré z najpokročilejších systémov protivzdušnej obrany na Blízkom východe, by mohol znemožniť akýkoľvek pokus o „bezletovú zónu“ v štýle Líbye. Akýkoľvek pokus o pozemnú inváziu by nepochybne viedol k tomu, že teheránske schopnosti balistických rakiet budú použité na regionálnych spojencov Washingtonu Izrael a Saudskú Arábiu.
Toto by sa udialo samozrejme ešte predtým, než by sa rozhodli zapojiť aj samotní iránski spojenci .
Sýria aj Irán majú spoločnú obrannú dohodu, za základe ktorej Teherán prišiel na pomoc Damašku vo svojej vlastnej proxy vojne. Akékoľvek externé úsilie na odstránenie súčasného iránskeho vedenia by bezpochyby znamenalo, že sa Sýrska arabská armáda objaví v uliciach Islamskej republiky.
Rusko má tiež s Iránom kľúčové obchodné a vojenské dohody. To zahŕňa predaj uvedeného systému protivzdušnej obrany S-300 do Teheránu a využitia leteckej základne Hamadan pre útoky na teroristické skupiny v Sýrii.
V skutočnosti Moskva už vydala vyhlásenie, v ktorom odmietla možnosť akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu pri súčasných protestoch.
Preto je v najlepšom záujme rýchlo potlačiť toto „povstanie“ – nielen v záujme Iránu ale aj celého sveta.