Hoci prezident Andrej Kiska označil rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, ktoré mu prikazovalo vymenovať ústavných sudcov na tri uvoľnené miesta, za nevykonateľné, v skutočnosti ho vykonal. A ak sa snažil vytvoriť si argument pre prípad, že by nechcel vymenovať plný počet, deviatich z 18 kandidátov, ktorých mu v roku 2019 ponúkne parlament, nepodarilo sa mu to. V diskusii Tablet.TV to uviedol publicista Juraj Hrabko. Informuje portál aktualne.sk.
„V praxi ukázal, že dokáže vykonať aj nevykonateľné rozhodnutie Ústavného súdu. Prezident už bol v zlej situácii, vzhľadom na predchádzajúce strategické rozhodnutie mal už teraz iba zlé a horšie možnosti. A vybral si, podľa môjho názoru, tú horšiu. Pretože svojimi výrokmi ohľadom ÚS poprel všetko, čo doteraz hlásal,“ povedal Hrabko.
Za pôvodcu právneho chaosu okolo menovania ústavných sudcov považuje Hrabko Ústavný súd, ktorý podľa neho nekonzistentnými rozhodnutiami vytvoril priestor pre množstvo diametrálne odlišných právnych názorov na ich výklad. Prezident má podľa neho právo na kritický pohľad na rozhodnutia ÚS, vrátane toho, ktoré mu prikázalo vymenovať sudcov, rešpektovať ho však musí.
„Hlava štátu by mala akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu. Aj ho akceptoval, ale tie reči okolo toho, si podľa môjho názoru mohol odpustiť. Lebo verbálne poprel to, čo v praxi urobil. A podľa mňa nebude mať do budúcnosti argument, prečo nevymenovať deviatich sudcov z 18 kandidátov, pretože to, čo urobil, je rozhodnutie aj do budúcna. Samozrejme, ak sa medzitým nezmenia pravidlá,“ povedal Hrabko.
Na otázku, prečo prezident napokon vymenoval práve Mojmíra Mamojku, Janu Laššákovú a Miroslava Ďuriša, hoci ich predtým kritizoval za to, že prví dvaja pôsobili ako poslanci parlamentu za Smer-SD a tretí bol v čase kandidatúry notárom a nie sudcom, Hrabko reagoval, že prezident podľa neho vybral tých, ktorých z tejto skupiny považoval za najlepších. Prezident totiž pôvodne kritizoval celú skupinu siedmich kandidátov, z ktorých napokon vyberal, nie len túto trojicu.
Podľa Hrabka komplikovanú situáciu spôsobil samotný Ústavný súd, ktorý svojho času konštatoval, že exprezident Ivan Gašparovič nevymenovaním Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora porušil jeho práva. V inom prípade zasa konštatoval, že prezident nie je povinný automaticky vymenovať toho generálneho prokurátora, ktorého zvolil parlament, len nesmie konať svojvoľne a musí svoje rozhodnutie odôvodniť. „A vtedy súd povedal, že sa to netýka iba generálneho prokurátora. Teda prezident Kiska spočiatku postupoval v duchu tohto rozhodnutia ÚS,“ upozornil Hrabko.
Ale keď sa Andrej Kiska rozhodol nevymenovať troch ústavných sudcov, lebo v skupine zvolených kandidátov nevidel osobnosti, ktoré by považoval za dostatočne kompetentné, Ústavný súd konštatoval, že porušil ich práva.
„Celú túto situáciu spôsobil Ústavný súd. Má sa javiť, aj byť strážcom ústavnosti, ale nie je to tak. Rozpory medzi jednotlivými rozhodnutiami sú veľké. Máte právnikov, ktorí zastávajú jeden názor, právnikov, ktorí zastávajú druhý, tretí či štvrtý názor. Je v tom chaos,“ povedal Hrabko. Situáciu by mohol vyjasniť parlament zmenou legislatívy, Hrabko však od aktuálneho parlamentu veľké zmeny neočakáva.
Na druhej strane fakt, že Ústavný súd má plný počet, 13 sudcov, považuje Hrabko za pozitívny. „Prinesie mu to jeden kompletný senát, takže veci, ktoré ležia na Ústavnom súde, by sa mali riešiť rýchlejšie. Doteraz jeden senát chýbal,“ povedal.
Súdu by sa malo ľahšie rozhodovať aj v pléne, kde je potrebné dosiahnuť väčšinu siedmich sudcov z 13. Tá sa bude ľahšie hľadať pri plnom počte sudcov, ako posledné tri roky, keď ich bolo iba desať. „Je na to predpoklad, samozrejme, nedá sa to zaručiť. Je aj vecou taktiky, koľko sudcov sa hlasovania zúčastní. Ale predpoklad, že sa nájde potrebných sedem hlasov, je teraz oveľa väčší, ako keď Ústavnému súdu chýbali traja sudcovia,“ uzavrel Hrabko.