Juraj Mesík je známy svojimi fanatickými výlevmi voči Rusku. Je len málo podobných manipulátorov v slovenskom mediálnom priestore ako je on (napr. v Česku je ich podstatne viac). Na príklade posledného výtvoru z jeho dielne si skúsme rozobrať, čo znamená, keď sa pozriete na zdanlivo pravdivé čísla z inej perspektívy.
Vek dožitia
Mesík tvrdí, že Rusko je na 110.mieste na svete. Má pravdu, skutočne sa tam podľa údajov z roku 2015 dožívajú ľudia v priemere len 70,5 roka. Už však nepovie, že nízky vek dožitia bol spôsobený „liberálnou demokraciou“ počas Jeľcinových reforiem do roku 2000, keď HDP v Rusku kleslo percentuálne viac ako za druhej svetovej vojny. V roku 2003 pokles veku dožitia kulminoval na spodnej hranici 64,6 rokov a odvtedy stabilne rastie. Wikipedia uvádza, že už v rokoch 1958-59 bol vek dožitia 68,6 rokov, čo komunistická propaganda uvádzala ako dôkaz, že socializmus je lepší ako kapitalizmus. V skutočnosti Mesík, známy svojom prácou vo Svetovej banke, ignorovaním spomínaných skutočností nepriamo schvaľuje genocídu Ruska, za ktorú sú zodpovední aj „experti“ ako je on sám…
Prerušenie tehotenstva
Podobný prípad. Rusko má obrovský počet prerušení tehotenstva, ale je pozorovateľný výrazný pokles z čias chaosu počas rozpadu Sovietskeho zväzu. Proste dochádza ku zlepšovaniu. V roku 1996 bol celkový počet prerušení na 1000 tehotenstiev 53,7, v roku 2010 37,4. Po regiónoch si môžete pozrieť ako vyzerá pokles prerušení od roku 1992 do roku 2008. Mesík naviac ignoruje dedičstvo potratovej kultúry komunizmu. Je dobre známe, že komunisti v Sovietskom zväze zaviedli ako prví na svete legalizáciu potratov v roku 1920. Odvtedy sa táto prax mimoriadne spopularizovala. V súvislosti s demografickými problémami krajiny vláda podporuje pro-life politiku, ale je to beh cez mínové pole. O týchto problémoch píše napr. aj Foreign Policy v nedávnom článku, kde uvádza: „Ale Putin bol oveľa obozretnejší. Jeho neochota komentovať môže vyplynúť z finančných záujmov. Zákaz interrupcií by bol pre štát nákladný: ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že okrem iných dôsledkov by to mohlo viesť k nárastu komplikácií vyplývajúcich z nelegálnych a neprofesionálnych prerušení tehotenstva. Ruský vodca by mohol byť tiež obozretný kvôli potenciálnemu vplyvu na jeho obrovskú popularitu – podľa prieskumu štátneho prieskumu VTsIOM pred rokom, 72 percent Rusov sa postavilo proti zákazu potratov.“
Detská úmrtnosť
Mesík účelovo vyberá krajiny, kde je detská starostlivosť na špičkovej svetovej úrovni. Bez ohľadu na zlú mienku o našom zdravotníctve, naši pediatri sa nemajú za čo hanbiť. Slovensko je ešte stále veľmi vysoko na svetovom rebríčku. Ak však Rusko porovnáme s Rumunskom, vedie s počtom úmrtí 8 vs. 9 detí. V porovnaní s Amerikou Rusko prehráva – o jedno úmrtie… Pritom je z tabuľky stiahnutej zo zdroja Populačnej divízie OSN vidno dramatický pokles úmrtí z postsovietskych čias dodnes. Ak v roku 1992 bol počet úmrtí detí do 5 rokov v Rusku 21,9 dieťaťa na 1000 živonarodených detí, v roku 2016 je to 7,7 dieťaťa. Rovnaká tabuľka v prípade Slovenska udáva. že v roku 1992 umrelo 13,5 a v roku 2016 5,9 dieťaťa do 5 rokov na 1000 živonarodených detí.
Vraždy
Mesík sa odvoláva na tabuľku z Wikipedie, kde je napísané: „Pri použití týchto údajov by sa každé medzinárodné porovnanie malo robiť s opatrnosťou z dôvodu rozdielov, ktoré existujú medzi právnymi definíciami trestných činov v krajinách, rôznymi metódami započítavania a zaznamenávania trestných činov a rozdielov v podiele trestných činov, ktoré nie sú hlásené, resp. vyšetrované orgánmi činnými v trestnom konaní.“ To len na margo autoritatívneho zdroja. Ale opäť neuvádza dynamiku trestných činov v krajine, ktorá prechádzala obrovskými spoločenskými zmenami a kde naviac bolo – obrazne povedané – niekedy možné skôr zohnať Kalašnikova ako bochník chleba. Štatistika po jednotlivých oblastiach od roku 1990 názorne ukazuje, že koniec Sovietskeho zväzu bol sprevádzaný spustením obrovskej vlny násilia. Od nástupu Putina a po upevnení autority štátnej moci je možné pozorovať sústavný pokles vrážd.
Samovraždy
Alkoholizmus a celková bezvýchodnosť bola častou príčinou samovrážd v bývalom Sovietskom zväze a po jeho rozpade. Mesík opäť vyberá pomerne účelovo krajiny na porovnanie. Pritom úmrtnosť na samovraždy v Rusku neustále klesá spolu s tým, ako sa zlepšujú životné podmienky a klesá konzumácia alkoholu. Za rok 2016 došlo podľa ruského štatistického úradu k poklesu na 15,6 samovrážd na 1000 obyvateľov. Tým sa Rusko dostalo pod krajiny ako Lotyšsko, Litva, alebo Maďarsko. Stále je však počet samovrážd veľmi vysoký. Avšak zacitujem Mesíka: „Rozhodnutie človeka skončiť vlastný život odráža mnohé faktory – kultúrne, náboženské, zdravotné a iné – a tiež životný optimizmus a perspektívy.“ Znamená to, že životné perspektívy v Rusku sú lepšie ako v Maďarsku?
Väzni
Tento argument Mesíka je dokonalý: „môžeme usudzovať na vysokú mieru kriminality alebo na vysokú pohotovosť vládnuceho režimu väzniť svojich obyvateľov, prípadne oboje. Či už je to ale dôsledok vysokej zločinnosti, alebo režimu, ktorý ľuďom rád berie slobodu, iba v siedmych krajinách sveta sedí vo väzeniach väčší podiel obyvateľstva ako v Rusku.“ Iste, Rusko má vysoký počet väzňov, ale jednou z krajín, na ktoré pozerá zdola je USA. Amerika je vraj najslobodnejšou krajinou na svete a pritom má 1.54x viac väzňov ako Rusko. Naviac sa do väzenskej štatistiky USA nezarátavajú väzni držaní na územiach USA alebo vo vojenských zariadeniach, záchytných strediskách Imigračného a colného úradu, vo väzniciach indiánskych území, alebo v zariadeniach pre mladistvých. Znamená to podľa Mesíka, že miera kriminality v USA presahuje všetky medze, alebo tam vládne totalitný režim?
Možno by sa mal Mesík kriticky pozrieť na to svoje heslo – Americký slon náš vzor. Na druhej strane to možno myslí dobre – čím viac ľudí vo väzniciach, tým budeme americkejší. A začať by sa zrejme mohlo s kritikmi euroatlantizmu. Však už Orwell vedel, že cesta k väčšej slobode vedie cez viac totality 😀
Armáda
V tomto má Mesík pravdu. Rusko skutočne vydáva na armádu obrovské peniaze. Na druhej strane je však heslo, ktoré poznáme z rímskych čias: „Si vis pacem, para bellum“ (ak chceš mier, chystaj vojnu). Ruská historická skúsenosť vraví, že nezávislosť Ruska vždy bola a vždy aj bude podmienená silnou armádou. Na jednej strane sú pre nás až absurdne vysoké budgety na obranu, ktoré dosahujú až 20% celkových výdavkov. Na druhej strane možné problémy a straty, ak by Rusko muselo podriadiť svoju politiku cudzím záujmom.
Kam vedie politika rezignácie na obranu a „kamarátstvo“ s krajinami Západu, si overilo Rusko v 90-tych rokoch. Výsledkom bola genocída ruského národa, stámiliardové straty, kriminalita, vraždy, katastrofálny pokles HDP a nakoniec bankrot celého ruského štátu v roku 1998.
S obranou súvisí aj celková tradícia krajiny, kde zárukou suverenity vždy bola schopnosť odolať akémukoľvek útoku. V neposlednom rade je to aj skúsenosť, ktorá hovorí, že žiadny spojenec nie je nikdy večný a trvalý. Nakoniec známe sú slová cára Alexandra III – Rusko má len dvoch spojencov: armádu a námorníctvo.
Rusko svojimi výdavkami na obranu zabezpečuje, že bude môcť slobodne obchodovať, riadiť si svoju krajinu bez cudzích vplyvov a v neposlednom rade to pôsobí odstrašujúco, ak by niekto chcel „predávať kožu medveďa“ proti jeho vôli. V skutočnosti je pre krajinu, ktorá žije v situácii trvalej diverzie zo strany „partnerov“ už celé desiatky rokov, špičková obrana nevyhnutnosťou. Rusko je síce vykresľované ako militantná veľmoc, v skutočnosti je to krajina, voči ktorej sa vedie trvalá informačná a ekonomická vojna a neostáva jej nič iné.
Forbes z apríla 2013 doslova píše :
… v Rusku, ako sa teraz vyjasnilo, existuje 654 organizácií dostávajúcich peniaze zo zahraničia. Len počas prvých štyroch mesiacoch po prijatí zákona o kontrole organizácií platených zo zahraničia, na účty týchto organizácií prišlo zo zahraničia 28,3 miliardy rubľov – čo bola vo vtedajšom kurze rubľa skoro jedna miliarda amerických dolárov (pri dnešnom kurze je to necelých pol miliardy ). Zhruba 855 miliónov rubľov prešlo diplomatickými misiami. „Vari naša spoločnosť nepotrebuje vedieť, kto a na čo dostane tie peniaze?“, – povedal Putin. (v rozhovore Putina pre nemeckú TV ARD – poznámka prekl.)
Willi Wimmer, doyen nemeckej CDU, v rozhovore pre KenFM povedal niekoľko zaujímavých myšlienok, ktoré stojí si za to v tejto súvislosti pripomenúť.
Wimmer: Otázkou je aké dimenzie taký obrat naberie. V posledných rokoch sme videli, že sa všetko vsádza na rozoštvanie ruskej spoločnosti. Museli sme sa v Nemecku pýtať prečo boli v predvečer olympijských hier v Soči prezentované Pussy Riot práve takto. To sú veci, o ktorých by sme aj my povedali, že to sa predsa nerobí. Keby to urobili v kolínskom chráme, stretli by sa s prudkým odporom. Keď sa s tým ide do hlavných večerných správ, chce sa tým Rusom niečo povedať.
Keď vezmem celú tú oblasť NGOs (mimovládne organizácie) v Rusku, musím povedať, že som získal vlastnú skúsenosť. Bol som volebný pozorovateľ v Chabarovsku, úplne vzadu v Rusku. Vyhľadal som tam ľudí z národnostných menšín a hovorili sme o ich problémoch. A keď som sa ich pýtal, prečo o nich nehovoria so svojou vládou, všetci mi odpovedali, že oni so svojou vládou nehovoria, že hovoria so svojimi partnermi z Washingtonu. Ak je tomu tak, môže Moskva robiť čo chce, ale má vždy čo do činenia s piatou kolónou.
KenFM: Len keď uvážime hustotu NGOs v Rusku, Putin sa raz pre ARD vyjadril, že Rusko prevádzkuje dve zahraničné kancelárie, jednu v Paríži a jednu vo Washingtone, ale Američania majú na území Ruska myslím okolo 600 NGOs. Čo tam celé dni robia?
Wimmer: To neviem posúdiť, môžem len povedať, že je to nápadné. Môže byť, že aj my v Berlíne máme taký počet amerických zariadení. Že majú mnohopolárne zadanie už skutočne nie je žiadnym tajomstvom. Je pozoruhodné, že keď chceme počuť nejaký hlas z Moskvy, vypočujeme si vždy názor niekoho z moskovského Carnegie Institute. To môžem rovno zavolať do Washingtonu.
KenFM: Je to podľa vás plošná propaganda?
Wimmer: Nechcem povedať, že je to plošná propaganda, ale ako vláda musím vziať do úvahy, že to v mojom teritóriu už tak je. Vieme z medzinárodného a tiež nemeckého pôsobenie v Portugalsku po Salazarovi čo dokážu NGOs. To nedokáže tanková divízia.
Vzdelávanie
Mesík tvrdí, že Rusko je na tom biedne. Má „len“ jednu univerzitu v rebríčku v prvej stovke a tri v prvých 500. Je smiešne, ak porovnáva možnosti Rusa študovať na týchto univerzitách a ponúka pre Slovákov študovať v zahraničí. V princípe ani Rus nemá problém študovať kdekoľvek na svete. Rovnako ako náš študent musí byť z relatívnej zabezpečenej rodiny, aby si mohol dovoliť vycestovať do zahraničia, nehovoriac o predpoklade dokonale zvládnutého jazyka. Ruský študent taký problém na domácej univerzite nemá.
Koniec-koncov, Rusko je krajinou, ktorá dosahuje špičkové výsledky v rôznych oboroch vedy a techniky, vypúšťa do vesmíru rakety, rutinne stavia atómové elektrárne. Podľa reálnych výsledkov zrejme Rusko dokáže odchovať kvalitných ľudí aj napriek tomu, že rebríčky univerzít tomu nenasvedčujú
Iný rebríček, konkrétne spoločnosti Quacquarelli Symonds (QS) zaradil podľa ruskej opozičnej stanice Dožď Moskovskú štátnu univerzitu M.V.Lomonosova (MGU) na 95.mieste.
Ruská vysoká škola už v prvej stovke bola v roku 2010. Tento výsledok zopakovala MGU aj tento rok, keď poskočila celkove o 13 miest.
Na prvých miestach zoznamu, ktorý obsahuje celkove 965 univerzít z celého sveta sa umiestnili americké univerzity Massachusetts Institute of Technology (MIT), Stanford University, Harvard University a California Institute of Technology (Caltech). Až od piateho miesta po nich nasledujú anglické univerzity University of Cambridge, University of Oxford, UCL (University College London) a Imperial College London.
TV Dožď upozorňuje na Putinov program 5-100 z roku 2012, podľa ktorého by sa do roku 2020 malo v prvej stovke umiestniť aspoň 5 ruských univerzít. Tento program, ktorého sa účastní celkove 21 univerzít, evidentne ostane nenaplnený. Paradoxom je, že práve MGU nie je členom tohto programu. Ďalšia ruská škola Petrohradská štátna univerzita skončila až na 240. miesto a na 250 mieste Štátna univerzita Novosibirsk, Baumanova štátna technická univerzita skončil na 291. a Tomská štátna univerzita na 323. mieste. Rebríček obsahuje 24 ruských univerzit, pričom v minulom roku ich bolo len 22.
QS však vyzdvihuje snahu Ruska. Podľa zostavovateľa rebríčka vidno pravidelný nárast a že „projekt 5-100 prináša svoje ovocie“
Na margo výborného výsledku MGU, treba podotknúť, že podľa QS v niektorých parametroch patrí medzi prvých 50 univerzít na svete. Najlepší výsledok, kde MGU skončila na 29.mieste je počet členov Univerzity, ktorí sú priamo odchovancami školy. Ďalšie oblasti, kde MGU bodovala sú lingvistika, matematika, moderné jazyky a výpočtová technika spolu s informačnými systémami.
Pre informáciu treba dodať, že v uvedenom rebríčku je len jedna slovenská univerzita – Komenského, ktorá skončila nehodnotená v balíku medzi 701.-750. miestom. Naši susedia z Česka do rebríčka dostali 5 univerzít a najlepšie sa umiestnila Karlova univezita na 314.mieste.
Bohatstvo
Rozdelenie bohatstva v Rusku, kde 1% vlastní 75% majetku súvisí opäť s obdobím divokej privatizácie, ktorej reprezentantom je aj sám Mesík. Je známe, že prakticky celý systém oligarchov sa vytvoril v 90-tych rokoch, keď vraj bola v Rusku sloboda. Kritikou tohto faktu si Mesík strieľa do vlastnej nohy. V skutočnosti až vláda Putina, ktorú tak vášnivo nenávidí, urobila koniec bezuzdnému vykrádaniu krajiny, oligarchovia začali platiť dane a za licencie na ťažbu surovín. Dovtedy to bolo eldorádo mafiánov a zlodejov.
Mesík a jeho túžba po starých časoch
Z celého textu, ktorý nás propagandista napísal, vanie duch nostalgie. Zdá sa, ako by Mesíkovi práve doba vrahov chýbala. Ako keby kritizoval, že pre plebs ostalo ešte príliš veľa majetku a oligarchovia si málo nakradli, že by bolo treba, aby umieralo ešte viac ľudí a rodilo sa menej detí.
Rusko má obrovské problémy a ani sami Rusi to nezakrývajú. Napriek tomu dochádza k neustálemu zlepšovaniu životnej úrovne a všetkých možných ukazovateľov kvality života. Ale to sa z článkov v našich novinách nedočítate.
Rusi nechcú návrat predstavy Západu o demokracii, ako to predviedli v minulosti Jeľcinovi poradcovia. chcú si riadiť spoločnosť podľa seba. A to zrejme našich demagógov hrozne, ale skutočne hrozne štve.