Sadiq Khan, moslimský starosta Londýna zvolený za socialistickú Labour Party povedal vo svojom rozhovore pre Evening Standard, že teroristické útoky sú neoddeliteľnou súčasťou života vo veľkých mestách.

 

Juraj Droba, poslanec za stranu SaS kandidujúci na župana v Bratislavskom kraji zas vo svojom videu vyjadril názor, že na islamské útoky si máme zvyknúť

Toto je súčasť kampane dnešnej neoliberálnej ľavicovej elity, ktorá tvrdí, že povinnosťou nás, obyčajných ľudí je zmieriť sa s novou situáciou, ktorú pomohli oni sami vytvoriť.

Atentát v Manchestri túto rétoriku ďalej potvrdzuje v komentári BBC, ktorý vysielal kanál MSNBC

Podľa hosťa z BBC si „Európa privyká na útoky. Musíme

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble v rozhovore pre Deutschlandfunk zas nielen potvrdil svoj známy výrok, že „Islam patrí k Nemecku„. Dnes túto svoju myšlienku rozvinul. Podľa neho sa máme od „islamu učiť„. Vraj je islam tolerantný, čo dokazuje na príklade Židov, ktorí vraj trpeli v minulosti viac na kresťanských územiach.

Každých 9 dní jeden útok

Infografika AFP zas ukazuje, že za rok 2017 sa na teritóriu Únie a Turecka odohral v priemere jeden teroristický útok každých deväť dní! Prakticky všetky boli motivované islamom. Tým islamom, od ktorého sa podľa Schäbleho máme učiť tolerancii a pohostinnosti.

teroristické útoky v Európe a Turecku/ AFP

Je to terorizmus, ktorý je dnes neoddeliteľne spätý s islamskou komunitou a bohužiaľ ešte stále je ňou schvaľovaný a podporovaný vo významnom meradle. Podľa prieskumu Pew Research z roku 2007 však bola podpora terorizmu v rôznej miere doslova masová. Je otázne, ako sa zmenila situácia dnes, keď prichádzajú doslova milióny migrantov z regiónov, kde je násilie bežnou súčasťou života.

Podpora moslimov (v rôznej miere) pre útoky teroristov podľa prieskumu z roku 2007

Zvyknite si, hovoria nám naši politici. Je to normálne, keď vás zabíjajú.

V jednom majú pravdu, človek si zvykne. Zvykne si na každodennú streľbu, padanie bômb a zabíjanie. Zvykne si aj na život v koncentračnom tábore, z ktorého sa postupne Európa stáva. Vo večnom strachu sa totiž žiť nedá a bežný človek nemá žiadnu šancu zmeniť to, čo si „elita“ zmyslí a urobí.

Nedá sa zvyknúť na jednu vec. Pocit horkosti, bezmocnosti.

Z tohto pocitu potom vyviera stále vášnivejšia a stále horkejšia túžba po pomste a stále väčšej nenávisti k tým, ktorí túto situáciu zapríčinili. Jedinou šancou ako vysloviť svoj zásadný nesúhlas s tým, čo sa deje v dnešnej spoločnosti, sú voľby. Netreba sa chlácholiť, že v Európe vyhrávajú kandidáti podporovateľov globalistických zmien. V skutočnosti sa plazivo mení spoločenská nálada. Aj jednoznačné víťazstvo Emmanuela Macrona vo Francúzsku bolo fakticky porážkou elít. V prvom kole totž Macron získal iba 23,75 percenta hlasov. Na druhom, treťom a štvrtom mieste sa umiestnili Le Penová s 21,53 percentami, François Fillon s 19,91 a napokon Jean-Luc Mélenchon s 19,64 percentami. Títo traja kandidáti boli mimoriadne kritickí voči existujúcej politike súčasnej francúzskej a európskej vláde a dokopy získali vyše 60% všetkých hlasov. Dá sa teda povedať, že podpora súčasnému elitárskemu smerovaniu je minimálne vo Francúzsku menšinová a Macron vyhral len preto, lebo Francúzi ešte nedospeli ku krajnosti voliť tak, aby nevyhral zástanca elity a uprednostnili stranícke a ideologické pozície.

Akonáhle sa prekročí hranica neznesiteľnosti, ľudia prestanú dbať na nálepky a budú voliť masovo kohokoľvek, kto sa postaví islamu a terorizmu, ktorý z neho implicitne vyplýva zoči- voči.

A to bude koniec Európy, ako ju poznáme dnes.

Ten deň sa blíži.

Slovenská pozícia

Slovensko a slovenskí politici vo svojej každodennej praxi by mali robiť to, čo je väčšinová vôľa ľudí. Populizmus ako snaha túto vôľu ľudí naplniť, nie je sprosté slovo ako sa nám médiá snažia nahovoriť, ale neoddeliteľná súčasť zastupiteľskej demokracie, ktorú máme dnes. Psou povinnosťou slovenského politika je oponovať prúdu propagandy, ktorá sa k nám valí z Bruselu a naopak prejavovať suverénne postoje politikov, ktorí sú si vedomí koho vôľu plnia a kto im dal mandát. So svojou pozíciou, slovenskou pozíciou, ktorá sa opiera o mandát miliónov voličov si môžu dovoliť odmietnuť kvóty, nariadenia Európskej komisie a ignorovať stupídne rezolúcie Európskeho parlamentu. Európska Únia aspoň zatiaľ nie je spolok otrokov podriadených otrokárom v Bruseli.

Terorizmus, ktorí tak oslavujú západné médiá a politickí predstavitelia k nám zavíta len v minimálnej miere, ak dokážeme udržať a ustáť líniu samostatnej slovenskej pozície. V opačnom prípade si aj my budem „musieť“ zvyknúť.

Ďalšou otázkou je prevencia. Prijať realitu neznamená, že sa s ňou zmierime. Naopak, je nutné vytvoriť proaktívne opatrenia, ktoré zabránia nebezpečenstvu.

Dan Schueftan ,bezpečnostný expert a poradca izraelských premiérov a riaditeľ Centra pre štúdium národnej bezpečnosti Haifskej univerzity v rozhovore pre DVTV jednoznačne povedal:

Arabi sú nebezpeční, nepúšťajte ich sem“ a pokračuje, že ide o nekompatibilnú kultúru, ktorá sa chová k ženám ako k dobytku. Aký to rozdiel medzi názorom skúseného bezpečnostného praktika a medzi názorom propagandistu, ktorý hovorí, že „západná civilizácia…v nej dokážu koexistovať v mieri ľudia a skupiny s rôznymi názormi, potrebami, záujmami, kultúrnymi osobitosťami.

A v rozhovore pre český Reflex Dan Schueftan komentoval: „Ako Izraelčan sa cítim bezpečne, strach by som mal, keby som bol Európanom…Izrael je bezpečnejšie miesto na život než Európa, pretože sme sa naučili žiť v reálnom svete. Rozpoznávame včas nebezpečenstvo a snažíme sa na neho účinne reagovať…Arabskí utečenci nechcú byť jednými z vás, nechcú zdieľať vašu kultúru, chcú vašu kultúru zmeniť do tej miery, že Európa už nebude Európou.

Slovenskí politici, obhajujúci národné záujmy, záujmy ľudí, ktorí ich volia, musia prijať realitu a tým pádom programovo a rezolútne odmietať bezpečnostné regulácie z Bruselu. Brusel bezpečnosť oslabil, teraz je zodpovednosťou národných politikov ochrániť spoluobčanov. Napríklad odmietnutím regulácie zbraní a zvoliť cestu Izraela, kde sa naopak zmiernila ich regulácia. Bezduché podriaďovanie sa príkazom Únie a mechanické pritakávanie na všetko, čo k nám zavíta zo Západu nakoniec prinesie chaos aj k nám. Bude to znamenať nielen rast hrozby terorizmu aj u nás. Bude to koniec spoločenskej zmluvy. A tak ako v Bystrici na protest zo zúfalstva ľudia volili proti mainstreamu, situácia sa zradikalizuje v celej spoločnosti.

Mandát dostanú tí, ktorí odmietnu poslúchnuť príkaz na samodeštrukciu Slovenska. Bez ohľadu na propagandu, bez ohľadu na nálepky. A bez ohľadu na následky…