Americké sankcie voči Rusku sú výrazom amerického pohľadu na svet ako javisko, ktorého dianie a réžiu majú v rukách USA. Nič proti tomu, keby to bola skutočne pravda a keby tento režisér aspoň sám dodržiaval pravidlá, ktoré tak vehementne presadzuje.

Americká vláda neuznáva jurisdikciu iných krajín sveta vo vzťahu k vlastnej krajine a vlastným občanom, svoje vlastné porušenia medzinárodného práva považuje za nehodné diskusie a už vôbec nie sankcií.

Okrem toho sila USA už nie je to čo bývala. Americké hospodárstvo prechádza najhlbšou krízou od druhej svetovej vojny, rast miery produktivity práce sa v prvom kvartáli prepadol na najhlbšie minimum za posledných 70rokov. Dlhodobé prognózy nie sú povzbudivé a rast miery produktivity výrazne zaostane za predpokladanými hodnotami. Pacient sa zmieta v kŕčoch a potrebuje infúziu. Vnútorná a vonkajšia zadlženosť mnohonásobne prekračuje objem HDP a USA sa stávajú nie stabilizačným prvkom medzinárodnej ekonomiky ale naopak začínajú byť rizikovým faktorom

Prakticky všetci analytici sa dnes zhodujú, že Ukrajina je dnes bojiskom USA a Ruska. Tu nejde o nejaké ľudské práva, demokraciu a lepší život pre obyčajných ľudí, tí su len postrádateľnými figúrkami v geopolitickej hre, kde Ukrajina je len časťou Veľkej šachovnice. Ukladať sankcie voči iným krajinám v záujme plnenia svojich vlastných geopolitických cieľov je mafiánske vydieranie. Síce legitímne z hľadiska machiavelizmu a potreby využiť všetky ostatné zbrane, kým neprehovoria tie skutočné, ale stále je to len vydieranie. USA zapájajú do sankcií stále viac firiem v snahe poškodiť ruské hospodárstvo. Straty, ktoré tým nastanú vytvárajú na ruskej strane obrovskú animozitu a pripisujú sa do knihy Má dať/Dal na stranu výdavkov Ruska. A ako každá peňažný vzťah musí byť vyrovnaný aby bol životaschopný, aj tento ruský si neskôr od USA vyberie “požičané” aj s úrokmi.

Rusko dnes nie je v pozícii, aby mohlo rovnako reagovať na sankcie USA. Jediné čo mu ostáva je rátať straty, vydržať a posilňovať svoje pozície. Ovšem nie každá reakcia musí byť adekvátna. Odpoveďou na hospodárske poškodenie záujmov Ruska môže byť vytláčanie USA z trhov a projektov, ktoré sú pre Ameriku dôležité, blokovanie projektov ako plynovod amerických firiem Exxon a Chevron TAPI zo strednej Ázie do Pakistanu a Indie, ktoré Amerika potrebuje na zabezpečenie kontroly nad ekonomikou tejto časti sveta a na vlastné hospodárske prežitie, uzatváranie spojenectiev, ako je BRICS, resp. SCO ktoré znižujú vplyv USA na medzinárodnej scéne a zároveň upevňujú postavenie Ruska či otváranie nových projektov, priamo ohrozujúce záujmy USA ako je projekt nikaragujského kanála, ktorý bude nielen konkurenciu k panamskému, ale z hľadiska USA ako námornej veľmoci, kľúčovým miestom na strategické prepojenie dvoch oceánov – ktoré však USA nebude kontrolovať…

USA hrá hru na víťazstvo, na potlačenie Ruska, jeho definitívnu porážku, ovládnutie a kontrolu jeho zdrojov, ktoré budú tvoriť prosperitu Ameriky pre ďalšie storočie rozvoja. Neverím tejto vízii. Rusko obratne manévruje a má dosť zdrojov na to, aby mohlo odolať. USA nekontroluje celý svet, takže nedokáže izolovať ruskú ekonomiku napriek jej slabosti voči sile USA. Preto ide v konečnom dôsledku o hru, ktorá nebude mať víťaza.

Amerika, rátajúca s budúcimi zdrojmi sa ďalej zadĺži, tým sa ešte viac oslabí a jej význam poklesne. Ak nevyhrá nad Ruskom, oslabenie Ameriky bude trvalé na úkor ďalších konkurentov na medzinárodnej scéne. Rusko počas ekonomickej vojny bude musieť hľadať spojencov a ďaleko viac sa spoľahnúť hlavne na Čínu. Vzájomné oslabenie Ruska a USA vytvorí priestor pre tretieho hráča v pozadí – najväčšiu svetovú ekonomiku Čínu, ktorá zrejme v dlhodobej perspektíve môže jednoznačne opanovať nielen ekonomiku, ale aj politiku v globálnom meradle.

Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí

Zdroj:
http://www.zerohedge.com/news/2014-07-16/q1-productivity-collapsed-most-over-60-years-goldman-fears-consequences
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/324167-na-summite-eu-zrejme-sprisnia-sankcie-voci-rusku/

Publikované 17.7.2014