Vyberte položku Stránka

ROMAN NOGA: Kam kráčaš, slovenský hokej?

ROMAN NOGA: Kam kráčaš, slovenský hokej?

Začali sa Majstrovstvá sveta v hokeji 2018 v Dánsku. Slovenský tím má za sebou prvé dve rozpačité vystúpenia proti Česku a Švajčiarsku. Videli sme v našom podaní škaredý hokej, hru na náhodu. Skoro celých 60 minút boli slovenskí hokejisti zatlačení pred vlastným brankárom, miesto presnej prihrávky odhadzovali puky, útok nebol schopný streliť gól. Toto v minulosti nezdobilo slovenský hokej. Musíme si zvyknúť. Toto je realita slovenského hokeja.

[sociallocker][/sociallocker]

V minulosti, v medailovom období na prelome storočia bol úspech výsledkom práce ešte socialistickej prípravy mládeže. Darmo odborníci bili na poplach, že je potrebné v práci s mládežou pokračovať, lebo plody našej zlej práce a financovania hokeja sa nám prejavia za niekoľko rokov. Máme to tu. A čo je horšie, nemôžeme očakávať zmenu ani v blízkej budúcnosti. Veľmi veľa sa toho nezmení, práca s mládežou je stále rovnaká. Občasný  výstrelok v podobe náhodného úspechu, neurčuje trend vývoja. Ten trend je jasný. Slovenský hokej upadá. Dôvodom je slabá podpora športu, nie len hokeja zo strany štátu.

Ak sa nestane zázrak, je len otázkou času, kedy naša reprezentácia vypadne z A-kategórie MS. Môže sa tak stať už na našom šampionáte na budúci rok. Toto naozaj reálne hrozí. Už teraz sa v A kategórii držíme  kdesi na dne a pravidelne prehrávame s tímami, ktoré sú niekde na hranici A a B kategórie. Navyše konkurencia pribúda. Ak spadneme do Béčka, budeme mať problém sa odtiaľ dostať späť. Naša mládež má veľmi zlé podmienky na prípravu, zmenšuje sa nám hokejová základňa. Chýbajú financie, strácajú sa v systéme. Celú prípravu detí financujú rodičia a to je zle.  V mládežníckych kategóriách robia pokroky krajiny ako Maďarsko, Slovinsko, Srbsko, Chorvátsko, Rumunsko alebo Bulharsko, Turecko či Bosna a Hercegovina. Snáď vo všetkých krajinách majú decká lepšie podmienky a podporu štátu na šport, chcú hrať hokej a to sa v blízkej budúcnosti prejaví.

Dôvodov, prečo upadáme v hokeji je viac:. Základným problémom je, že reprezentant – senior nerastie na strome a dokonca sa nedá kúpiť z Kanady alebo USA ako hráč pre klub našej extraligy . Reprezentovať krajinu môžu až na pár výnimiek vlastní odchovanci, občania SR. Tých čo teraz máme v seniorskom veku, nič nové nenaučíme ani za peniaze. Je neskoro. Čiže bez venovaniu sa mládeži to jednoducho nepôjde.  A naša mládež to má nesmierne ťažké, pretože:

1. Politika štátu

Náš politik si na športovca alebo hokejistov spomenie iba pri úspechu. Keď sa môže, tak ako prezident Kiska pri víťazstve našich na OH nad Ruskom, otŕčať a priživovať na úspechu, o ktorý sa vôbec nezaslúžil. Ak sa úspech nedostaví, potom záujem politika o šport zhasne ako fakľa. Politikovi je ľahostajná dôležitosť hokeja, jeho tradícia na Slovensku, počet hokejových fanúšikov. Politik si rieši svoje kšefty. Pred rokmi sa kompletne rozsypala štátna politika podpory športu. Nikoho z kompetentných to nezaujíma, sú iné preferované témy. Neinvestuje sa z verejných zdrojov do športovísk, do rozvoja hokejovej mládeže. Výsledkom je stav, ktorý tu máme dnes na úrovni seniorskej reprezentácie a ktorý neteší.

Od našej súčasnej vlády športu chýba podpora. Financovanie, dotácie do športu mládeže patria pod rezort ministerstva školstva, ktoré riadi SNS. Ministerstvo vnútra pod SMER – SD vozí vládnou letkou zadarmo prezidenta, politikov, zahraničné delegácie či nejakých pochybných Vietnamcov. Ale skúste ministerstvo požiadať o prepravu hokejového tímu 10 ročných detí z celého Slovenska, ktorý ide reprezentovať na turnaj do Helsínk. Neuspejete.

Ak sa po voľbách ujme vlády opozícia na čele s SaS, neblýska na lepšie časy. Richard Sulík a strana SaS veľmi neholdujú hokeju. SaS síce chce byť štátotvorná strana, no problémy a potreby ľudí jej unikajú. Jednoducho hokej nie je priorita.  V SaS bolo neskutočným problémom minulý rok aby dali príspevok vo výške 500€ na usporiadanie detského hokejového turnaja na strednom Slovensku v rámci predvolebnej kampane do VÚC. Nedali. Verím, že ak by sa jednalo o podporu nejakej aktivity dúhovej mládeže, tak by sa peniaze sypali. Bohužiaľ, sexuálne dezorientovaná mládež, nehrá hokej. Na prázdninový turnaj detí vo Veľkom Krtíši prispel župan Marián Kotleba sumou 1488,-€ a môžeme si spomenúť aký s tým bol problém. Ostatní politici to kritizovali a primitívni novinári ešte tri mesiace po turnaji naháňali trénera Veľkého Krtíša, Igora Talpaša, ktorý turnaj organizoval, s otázkami na to ako si dovolil zobrať akési „fašistické“ peniaze. Nikoho nezaujímalo ako deti hrali a či náhodou niečo nepotrebujú.

Aj vplyv a postavenie rôznych mimovládnych organizácií v našej politike ovplyvňuje športovanie detí. Mimovládne organizácie sponzorované nadáciami Georgea Sorosa a zo štátneho rozpočtu, majú v našej spoločnosti priveľa peňazí a veľký vplyv. Kandidátky takmer všetkých politických strán sú doslova prešpikované kandidátmi z tohoto prostredia. Do politiky, funkcií vstupujú ľudia, ktorí o hokej nemajú záujem. Peniaze a vplyv budú skôr využívanie na homosexualizáciu našej mládeže ako na hokej a športovanie. To nie sú dobré vyhliadky do budúcnosti.

2. Školstvo

Deti, hlavne v mestách, majú veľký problém s telesnou výchovou na školách. Hokejové kluby často suplujú základy telesnej výchovy, ktorú majú dostať žiaci na školách. Deti nevedia 5 minút bežať, deti nevedia chodiť, urobiť kotrmelec, trpia obezitou. Je to spôsobené tým, že sa deti všade vozia autom, rodičia veľa detí ospravedlňujú z hodín telesnej výchovy z rôznych bizardných dôvodov. Hlavne pre obavy aby sa decká nezadýchali, nenamáhali sa alebo si neublížili. Tým trpia aj deti, ktoré by mali o telesný rozvoj záujem. Školy podliehajú tlaku rodičov, zanedbávajú hodiny telesnej výchovy. Učitelia sú demotivovaní a znižujú sa nároky na telesnú kondíciu žiakov. Niektoré školy nemajú vybavenie na šport, chýbajú telocvične.

3. Peniaze

U nás prevláda názor, že hokej môžu hrať iba deti „prachatých“ rodičov a tie talentované nie. S týmto celkom nesúhlasím, lebo nie je pravda, že dieťa, ktorého rodič má dostatok peňazí, nemôže mať talent a deti zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré si hokej nemôžu dovoliť, talentom prekypujú. Tak to nie je. Ale pravdou je, že pri tom za čo všetko a koľko sa u nás za hokej platí, pri hokeji dokážu zostať deti, ktorých rodičia na to majú peniaze. Mnoho detí sa k hokeju nedostane aj keď majú záujem a potrebnú emočnú väzbu. To nám zužuje hokejovú základňu. Rodičia hokejových detí to nemajú ľahké. Náklady na dieťa v hokejovom klube na Slovensku sú vysoké, neporovnateľné s nákladmi napríklad v Česku. Na Slovensku je všetko drahé. To je známy fakt . Okrem potravín, čistiacich prostriedkov, energií aj ľadové plochy a šport. Čoraz viac ľadových plôch v mestách je postavených a prevádzkovaných zo súkromných zdrojov. Plôch je na Slovensku stále málo a ľad v dobrých  časoch je vykúpený partičkami hokejistov amatérov, ktorí sú ochotní platiť za hodinu prenájmu ľadovej plochy aj viac ako 170€. To vyhnalo ceny do astronomických výšok. Kým v Česku komerčne prenajmete ľadovú plochu za 30-60€ za hodinu, na Slovensku je to trikrát viac. U nás rodič platí dieťaťu výstroj, hokejky, ale aj cestovné na zápasy, ubytovanie, štartovné. Platia sa tréneri, rozhodcovia, dokonca aj náklady na zápasy ligy organizovanej SZĽH. Ani náklady spojené so zápasmi organizovanými Slovenským zväzom ľadového hokeja nehradí v plnej výške zväz. To je problém, ktorý sa znásobuje ak máte deti dve alebo nebodaj tri a všetky by chceli hrať hokej. Veľa detí nám odchádza, hlavne z hraničných oblastí za lepšími podmienkami do Čiech.

4. Nezáujem médií o športovanie detí

Naše médiá sa veľmi málo zaujímajú o výsledky alebo problémy so športovaním detí. Písať o hokejovej mládeži, nie je pre ne zaujímavá téma. Pokiaľ nemôžu naše bulvárne mienkotvorné periodiká priniesť palcové tituly napríklad o tom, že zlý Fico ukradol deťom desiatu zo šatne, o detský hokej slovenskí žurnalisti ani nezavadia. To je škoda. Hokej potrebuje zvyšovať popularitu, dostávať sa do povedomia. Pritiahnuť deti na štadióny. Vo vysielaní RTVS by sa tejto téme mali venovať, ukazovať šoty zo zápasov, turnajov z hokeja detských kategórií. Robiť reportáže o účinkovaní našich najmenších hokejistov na turnajoch doma či v zahraničí. Koľkokrát sú zápasy tretiakov či štvrtákov, ktorí hrajú pre radosť a nie pre peniaze zaujímavejšie ako zápasy extraligy. To nasadenie, detské emócie, chuť hrať a aj zručnosti, ktoré tí najmenší majú, na to sa dobre pozerá. Bez mediálnej podpory nám hokej neporastie.

5. Vzťahy

Problémom v hokeji, tak ako v iných sférach našej spoločnosti sú ľudské vzťahy. Závisť, protekcie, zasahovanie rodičov do činnosti trénerov či nominácii hráčov na zápasy. To všetko u nás je. Rovnako ako zlé vzťahy medzi funkcionármi klubov. Problémy zo zákulisia mládežníckeho hokeja sa v poslednom čase dostávajú na povrch. Zdeno Cíger sa prednedávnom vyjadril o problémoch svojej hokejovej akadémie a vzťahoch s inými klubmi, Ľubomír Višňovský, Igor Liba a ďalší ľudia od hokeja prichádzajú s kritikou nášho systému výchovy mladých hokejových nádejí. Potichu sa hovorí čoraz viac o korupcii a platení úplatkov za účasť hráčov v našich juniorských reprezentáciách. Situácia je zúfalá.

Nie je to dobré, vieme to všetci čo sme pri hokeji. Náš hokej držia nad vodou nadšenci, rodičia., slabo zaplatení tréneri. Ľudia s veľkým srdcom, ktorým patrí vďaka a podpora. Miesto nej sa im však často dostáva polien pod nohy. No dokedy to vydržia a dokedy to bude stačiť na udržanie sa v konkurencií iných, napredujúcich tímov, uvidíme. Musí sa niečo zmeniť. Čo najskôr. Inak prídeme o hokej, o to málo, čo na Slovensku ľudí nerozdeľuje ale spája.

 

 

 

 

 

 

O autorovi

Pin It on Pinterest

Share This