Blog na nemeckom portáli Jungle World sa pokúša priniesť iný pohľad na medializovaný príbeh Ashwaq Talo. Dievča bolo zotročené Islamským štátom a tvrdí, že vo februári stretla v Nemecku svojho otrokára. Keď polícia nedokázala jej mučiteľa nájsť v strachu o svoj život sa v júni vrátila domov.

Portál uvádza, že polícia brala prípad vážne a že sa snažila nájsť muža menom Abu Huma. Nebola však úspešná, keďže vraj popis od dievčiny nebol dostatočne presný a v jej výpovede boli rozpory. Naviac dievčina odišla a polícia nemôže bez jej účasti ďalej pokračovať. Vyzýva ju, aby sa vrátila do Nemecka.

Autor píše, že podľa výskumu psychológov je možné ľahko falšované spomienky. To môže mať podľa neho mnoho dôvodov. Obzvlášť traumatizovaní ľudia sú vraj vo svojich spomienkach mimoriadne nestabilní. Falosšnú pamäť je potom možné vytvoriť pomocou vhodne navádzajúcich otázok. Ak je traumatizované osoba v reálnom svete prenasledovaná svojimi spomienkami, môže vnímať svet skreslene. Verejný tlak a škandály môžu znamenať, že takéto osoby už nemôžu opustiť svoj status obete. Svoj príbeh potom ďalej rozvíjajú pomocou vlastnej fantázie.

Podľa autora je takýto príbeh potom zneužitý politicky. Vraj to umožňuje poukazovať na zlyhanie nemeckého štátu. Obete musia utekať a vrahovia, otrokári a násilníci môžu ostať. Pre týchto politikov ide o dôkaz slabosti nemeckého štátu, ktorý je údajne neochotný a neschopný napadnúť islamizmus.

Celé je to postavené do polohy, že ide vlastne o nejasný príbeh, ktorý je zneužitý odporcami migrácie a islamu. Síce sa priznáva, že dievčina mohla mať oprávnený strach o svoj život kvôli príslušníkovi IS, ale pripomína sa, že bola traumatizovaná.

Traumatológ Prof. Kizilhan, ktorý pracuje v projekte ochrany unesených jezídiek, si nevie vysvetliť správanie Ashwak Talo. Podľa neho je bezpečnostná situácia je na mieste jej súčasného pobytu jednoznačne horšia ako v Nemecku. Tvrdí, že dôvodom pre jej nepochopiteľné správanie (z jeho pohľadu) je „možno stretnutie s mužom, ktorý bol jej mučiteľom alebo vyzerá veľmi podobne ako on„.

Táto skúsenosť by mohla vyvolať poruchu v pamäti,“ dodáva profesor.

Príbeh podľa nemeckej tlače (interpretácia).

Dievčina tvrdí, že sa niečo stalo. Sme humánní, budeme sa tváriť, že jej veríme. U nás sú predsa všetci v bezpečí, a všetci sú povinní dodržiavať zákon. Keď naďalej trvá na svojom a dokonca má rozpory vo výpovedi začneme si myslieť, že nie je v poriadku. Podľa zákona jej predsa nik nesmie ublížiť a každý dodržiava zákon – vrátane islamistov v Nemecku. Musí sa počkať na výsledok vyšetrovania, ktoré vzhľadom k nemeckej precíznosti bude dozaista formálne prezícne a budú splnené všetky zákonné podmienky.

Dievčina fakticky priznala svoju mentálnu nevyrovnanosť, keď nedokázalo dôverovať nemeckému systému. Polícia predsa chce stále vyšetrovať, treba len aby sa dievčina vrátila naspäť do Nemecka.

No a keď sa ukáže, že mala pravdu a ten otrokár ju zabije, vlastne môže byť rada. Potvrdila, že nie je mentálne postihnutá…

Pripomína to procesy s čarodejnicami. Podozrivej žene zviazali končatiny a hodili ju do rieky. Keďže čarodejnice vedeli robiť kúzla, žena sa mohla zachrániť tým, že začala čarovať. Tým by samozrejme dokázala, že je čarodejnica a mohla byť legálne popravená. Svoje nevinu čarodejnica dokázala tým, že sa utopila.

Aký je rozdiel medzi situáciou dnes a minulosťou?