Trump, hovoril o „konečnej dohode“ medzi Izraelom a Palestínčanmi – ako keby mier bol len nejaký tovar, ktorý sa dá kúpiť alebo predať.

Nemohol sa však v Rijáde zmieniť o tom, odkiaľ pochádza väčšina únoscov z 11. septembra alebo čí sunnitský islam bol inšpiráciou pre ISIS – ani o tom, v ktorej krajine sa usekávajú hlavy s pôžitkom, aký si vychutnávajú členovia ISIS. (Odpoveď znie: Saudská Arábia). A keď Trump v pondelok dorazil do Izraela, bol postavený pred nový protokol o cenzúre: neuvádzajte, kto zaberá aké pozemky na Západnom brehu Jordánu, alebo ktorá krajina násilne a nepretržite kradne pôdu – legálne vlastnenou Arabmi – pre Židov a len pre Židov. (Odpoveď znie: Izrael).
Takže, bingo, v najväčšej aliancii na Strednom východe, ktorá kedy bola vytvorená, Saudovia, ostatní sunnitskí arabskí diktátori a americký potrhlý ​​prezident s izraelským cynickým predsedom vlády sa zhodli na identite diabolskej krajiny, ktorú môžu všetci jednohlasne preklínať – krajina, ktorá nabáda ku “ svetovému teroru „, podnecuje nestabilitu na Strednom východe a je najväčšou hrozbou svetového mieru: siitsky Irán.
Takže v priebehu niekoľkých minút po pristátí na letisku v Tel Avive – ktorého dráhy sú sčasti postavené na pozemkoch, ktoré pred 60 rokmi legálne vlastnili palestínski Arabi – autori Trumpových prejavov (pretože Trump by toto zaručene nenapísal) zase rozvírili nenávisť k Iránu, iránskemu „teroru“ , iránskym sprisahaniam a neustálej túžbe Iránu vyrobiť nukleárnu bombu. A to všetko prichádza v čase, keď si v Iráne znovu zvolili rozumného prezidenta, ktorý pred dvoma rokmi podpísal jadrovú dohodu, čo podstatne znížilo strategickú hrozbu Iránu pre Izrael, Arabov a Ameriku.

„Iránu nesmie byť nikdy umožnené, aby vlastnil jadrovú zbraň,“ povedal americký vrchný veliteľ. Irán „musí ukončiť svoje neúprosné financovania, výcvik a vyzbrojovanie teroristov a domobrany.“ Napríklad mimozemšťan, ktorý by v rovnakom čase pristál v Tel Avive, by si z toho iste urobil záver, že vo vytvorení ISIS má prsty Irán, a že Izrael už bombarduje krutých a agresívnych vyznávačov kultu islamského kalifátu. A mimozemšťania – zaiste múdrejší ako americký prezident – by boli určite ohromení, až by zistili, že Izrael bombarduje Iráncov a Sýrčanov a ich milície, ale doteraz ani raz – vlastne nikdy – nebombardoval ISIS.

Niet divu, že sa Trump snažil držať pripraveného scenára. Inak by totiž mohol urobiť niečo rozumné a normálne. Napríklad zablahoželať novému iránskemu prezidentovi k jeho víťazstvu a poďakovať mu za to, že dodržiava jadrovú dohodu; alebo by mohol požadovať ukončenie izraelskej okupácie a izraelskej kolonizácie arabskej pôdy; alebo by mohol oznámiť unaveným starým diktátorom a princom z arabského sveta, že jediný spôsob, ako sa môžu zbaviť „teroru“ – a ako môžu aj Ameriku zbaviť „teroru“ – je, že budú zaobchádzať so svojim ľuďom dôstojne, a že budú chrániť ich ľudské práva. Ale nie, to je príliš rozumné, spravodlivé a morálne – a príliš komplikované – pre človeka, ktorý už dávno vypadol z reality a vstúpil do „Twitterworldu“, do sveta tweetov. A tu je Trump, hovorí o „konečnej dohode“ medzi Izraelom a Palestínčanmi – ako keby mier bol len nejaký tovar, ktorý sa dá kúpiť alebo predať. Ako keby práve handloval so Saudskou Arábiou: zbrane za ropu a doláre.

Ale potom, keď sedel vedľa Netanjahua, pokazil scenár. K úľave všetkých sa však vrátil k desu jadrovej dohody s Iránom, dohody, ktorá je „neuveriteľná“, „hrozná vec“, a ktorú Spojené štáty uzavreli. „Hodili sme im záchranné lano – a tým sme im umožnili pokračovať v terore.“ Netanjahu povedal, že iránska hrozba „donútila ľudí, aby sa spojili dokopy veľmi pozitívnym spôsobom“.

To bolo skutočne „neuveriteľné“. Trump je vo svojej podivnej nevinnosti presvedčený, že želanie sunnitského moslimského sveta zničiť siitsky Irán a jeho spojencov je kľúčom k arabsko-izraelskému mieru. Toto mal možno na mysli – pokiaľ tým niečo myslel – keď hovoril, že jeho návšteva znamená „vzácnu príležitosť priniesť bezpečnosť a mier tomuto regiónu, ľuďom v tejto oblasti, porážku terorizmu a vytvorenie budúcej harmónie a mieru“ – mimochodom, toto bolo v scenári – v tom, čo nazval „táto starodávna a posvätná krajina“. Mal na mysli Izrael, ale použil rovnakú frázu o Saudskej Arábii a nepochybne by ju použil aj o Švajčiarsku, Lesothe alebo tiež o Severnej Kórei, ak by to prinieslo akúkoľvek výhodu. Alebo napokon aj o Iráne.
Kto vie, či bude Trump schopný čeliť židovskej kolonizácii, rozkrádaniu pôdy a malému palestínskemu diktátorovi, až sa v utorok stretne s Mahmúdom Abbásom; alebo dodržiavaniu ľudských práv, alebo spravodlivosti. Jeho prejav v Izraelskom múzeu, ktorý bude nasledovať po tom, sa stane senzáciou, ak sa nebude držať scenára. Ale stávky sa uzatvárajú na obsah reči: jednota sunnitských Arabov v ich nenávisti voči šiitskym Iráncom – milosrdne pozabudne „sunnitské“ a „šiitské“ detaily v prípade, keby to snáď malo odhaliť túto hru; užšie vzťahy medzi diktátormi z Perzského zálivu a ich princovi s Izraelom, ktorý zaberá pôdu; požiadavku na Palestínčanov, aby ukončili „teror“ proti svojim okupantom – samozrejme by vynechal slovo „okupanti“; a večná, nekonečná, posvätná láska Ameriky k Izraelu, či už je to správne alebo zlé.

V nedeľu CNN uviedla v hlavných správach „opätovné spojenie“ s Arabmi. V pondelok BBC uviedla v hlavných správach „opätovné spojenie“ s Izraelom. To, čo obe tieto spoločnosti mienili – ale neodvážili sa to povedať – je, že Trump si myslí, že môže prinútiť Arabov a Izrael k tomu, aby zničili moc Iránu po tom hroznom morálnom čase, keď bol prezidentom Obama. To znamená „vojnu“, najlepšie medzi moslimami. Skutočne, „konečná dohoda“.

(Článok pôvodne vyšiel na Independent ako analytický komentár)