Článok Asahi Shimbun z pondelka informuje o zvyšujúcich sa operáciách čínskeho námorníctva v Indickom oceáne a predajov ponoriek krajinám v regióne.

Predaj ponoriek je alarmujúcou správou pre Indiu. Tú znepokojuje aj zvyšujúca sa aktivita Pekingu vo vodách tak Indického ako aj Tichého oceánu.

Asahi cituje indické vojenské zdroje, ktoré hovoria, že od roku 2013 sa konajú trojmesačné misie čínskeho námorníctvo v Indickom oceáne. A nie raz, ale dva krát ročne.

ponorky

Príprava čínskych ponoriek Ming / BD Military

Ako prvou krajinou, ktorá začala fungovať na báze čínskych ponoriek, denník cituje Bangladéš.  Ten získal pomerne lacné čínske ponorky v roku 2013, keď kúpil dve použité plavidlá triedy Ming. Ide o ponorky klasického typu na dieselový pohon. Ponorky vstúpili do prevádzky v marci minulého roka.

Jeden miestny vojenský zdroj odhadol náklady predaja. Podľa neho cena jednej sa odhaduje na 100 miliónov USD. Lenže toto je odhadom iba jedna desatina ceny novej európskej ponorky.

V apríli 2017 sa Thajsko dohodlo na kúpe dvoch nových ponoriek triedy Yuan. Yuan sú podľa informácií možno až o dve triedy pokročilejšie ako ponorky Ming, ktoré kúpil Bangladéš. Asahi citoval thajský vládny zdroj, ktorý hovorí, že každá ponorka bude stáť približne 424 miliónov amerických dolárov.

Bangkok zvažuje nákup ďalších dvoch Yuanov.

Pakistan, konkurent Indie, chce 8 ponoriek

Keď čínsky prezident Xi Jinping navštívil v roku 2015 Pakistan, počas rokovania v Islamabade padol návrh na predaj ôsmych čínskych ponoriek. Čína potvrdila existenciu tohto plánu v roku 2016.

Všetky ponorky budú triedy Yuan, ale Pakistan chce mať vlastné know-how. Preto kúpi len štyri ponorky.

V pakistanských lodeniciach by potom mala byť na základe čínskej licencie spustená produkcia ponoriek, čím by sa skompletovala flotila na celkove osem plavidiel.

Tieto posuny jasne ukazujú na zmenu stratégie Číny. Krajina sa už neorientuje len na pobrežnú obranu. Svojou prítomnosťou v Indickom oceáne obranu predlžuje na obranu, ktorá sa rozprestiera do Tichého a Indického oceánu. Stratégia kladie väčší dôraz na lietadlové lode a ponorky, ktoré Číne buduje stále rýchlejšie.

Vedľajšie efekty novej stratégie Číny

Nákup čínskych ponoriek pobrežnými štátmi v Indickom oceáne prináša niekoľko pozitívnych výhod pre Peking. Asahi poznamenáva, že umožňuje Pekingu rozšíriť svoj vplyv v súvisiacich námorných oblastiach. Napríklad budú postavené prístavy schopné hostiť ponorky.

Národy, ktoré kupujú čínske ponorky musia nainštalovať aj opravárenské a dodávateľské zariadenia, ktoré zodpovedajú špecifikáciám požadovaným pre manipuláciu s týmito typmi čínskych lodí

To dáva Číne možnosť požiadať, aby jej ponorky mohli dočasne priplávať na opravu, či doplnenie zbraní,“ tvrdí Asahi.

Experti tvrdia, že zvýšený predaj ponoriek krajinám v regióne, umožňuje Číne zhromažďovať viac technických informácií, čo súvisí s operáciami a možnými výzvami miestneho námornícvtva. To všetko sa dá využiť na zlepšenie technológie Číny.

Krajiny, ktoré kupujú čínske ponorky, sa musia tiež spoľahnúť na čínskych námorných dôstojníkov a technikov, aby im poskytli rady týkajúce sa prevádzky a údržby. „Títo pracovníci by tiež mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri zhromažďovaní dôležitých informácií vrátane mapovania morského dna, keďže Čína sa snaží zlepšiť svoje podmorské schopnosti,“ hovorí Asahi.

Ako pikantnosť na záver, medzi krajinami, ktoré prejavili záujem o čínske ponorky sú aj Egypt a Kuba. Pritom ide o krajiny, ktoré sa doteraz orientovali iným smerom.