Americký minister obrany Generál Jim Mattis práve absolvuje sériu návštev po spriatelených krajinách Blízkeho východu. Jeho úloha je zložitá. Potrebuje vybudovať efektívnu koalíciu proti Iránu a sunnitským islamským teroristom a to s pomocou arabských spojencov, ktorí sa cítili byť predchádzajúcou americkou vládou Baracka Obamu opomenutí. Zároveň musí nájsť spôsob, ako dosiahnuť dohodu v nepreniknuteľnej húštine rozličných miestnych záujmov a protichodných národných a vládnych záujmov rôznych spojencov Spojených štátov.
Mattis očividne uistil lídrov Saudskej Arábie, Egypta a Izraela o tom, že Trumpova administratíva posilní tradičné spojenectvá s ich vládami a zameria sa na ovládnutie Iránu a boj s terorizmom. Izrael bude pravdepodobne čeliť menšiemu nátlaku v súvislosti s Palestínou, zatiaľ čo Saudská Arábia a Egypt budú môcť „slobodnejšie dýchať“ v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv.
Na Blízkom východe nie je veľa funkčných demokratických režimov. Dokonca aj Izrael, ktorý sa hrdo hlási k západnej demokracii v regióne v ktorom ju nik iný nepraktizuje, má čo vysvetľovať v súvislosti s tým čo robí na Západnom brehu Jordánu. Aj keď Spojené štáty by sa nemali vzdať snahy o demokratizáciu Blízkeho východu, Mattis sa vyjadril veľmi jasne v tom zmysle, že strategické zámery budú opäť prioritou.
Mattis v Rijáde povedal, že Spojené štáty to naozaj myslia vážne s krotením zlovestného vplyvu Iránu – čo sa určite veľmi dobre počúvalo Saudom. „Kdekoľvek sa pozriete, ak sú v tejto oblasti nejaké problémy, tak tam narazíte na Irán“ povedal Mattis a dodal, že Spojené štáty budú spolupracovať so štátmi v regióne, aby „zabránili Iránu v pôsobení toľkej nestability.“
ProtiIránska koalícia, podobná tej ktorá vznikla v roku 1991 proti invázii Saddáma Husseina do Kuvajtu, vyzerá reálne s Egyptom a Saudskou Arábiou na čele. Trumpova administratíva bude pravdepodobne pokračovať v separátnych rokovaniach na otázkach v ktorých jednotlivé strany nesúhlasia. Ako sa napríklad ukázalo pri prepustení americkej charitatívnej pracovníčky Aya Hijazy z Egypta.
Arabské vlády uprednostňujú privátne rozhovory o sporných otázkach skôr než verejné obviňovanie.
Americká Blízkovýchodná koalícia bude reprezentovať veľmi široké spektrum, ktoré bude siahať od vzorového spojenca akými sú Spojené Arabské Emiráty až po vzdorovitý Katar, ktorý na jednej strane má na svojom území americkú vojenskú základňu, ale na druhej strane financuje extrémistických duchovných a aktivistov.
Spojené Arabské Emiráty sa podieľali na viacerých operáciách so Spojenými štátmi, než ktorákoľvek iná krajina v regióne. Emiráty ukázali svoje odhodlanie proti ISIS aj nasadením jednej zo svojich ženských pilotov na bombardovaní cieľov ISIS. Lídri Spojených Arabských Emirátov zrejme veria viacej na činy než na slová. Tým, že pomáhajú Spojeným štátom krotiť Irán ale aj tým, že sa snažia ísť proti bežne akceptovanému pohľadu na Moslimov a tak bojovať proti nárastu terorizmu.
„My v Spojených Arabských Emirátoch veríme, že je možné byť umierneným Moslimom a zároveň byť moderným človekom,“ uviedol veľvyslanec SAE v Spojených štátoch, Yousef al Otaiba v článku pre Wall Street Journal. SAE možno nemusia na 100 percent spĺňať demokratické kritériá podľa západných predstáv. Ale z pohľadu miestnych štátov ide o nezvyčajne otvorenú spoločnosť s participáciou žien a toleranciou voči náboženským menšinám.
Na opačnom konci spektra amerických spojencov Stredného východu je Katar. Krajina ktorá pokračuje v používaní protimodernistickej náboženskej rétoriky a poskytuje prostriedky a útočište pre jednotlivcov a skupiny, ktoré sú považované za teroristov, alebo za tých, ktorí terorizmus financujú.
Zoznam mien podporovaných Katarom je dlhý a vôbec nie je pekný. Od Afganského Talibanu, cez Al Kaidu v Sýrii, Líbyjské islamské milície až po Hamas v Gaze. Katar okrem toho vníma Egyptské Moslimské bratstvo úplne inak ako všetci ostatní spojenci USA v regióne – tí ho totiž považujú za „Materskú loď“ radikálneho Islamu.
Hlavné mesto Kataru, Doha, je sídlom šejka Hajaj al-Ajmiho a šejka Šafi al-Ajamiho. Obaja sú americkou vládou považovaní za obstarávateľov finančných prostriedkov nie len pre Al-Nusru, čo je sýrska pobočka Al Kaidy, ale aj pre množstvo ďalších extrémistov, ktorí hlásajú džihád proti Západu a podnecujú islamskú ideológiu stretu civilizácií. Členovia Egyptského a Sýrskeho Bratstva žili v Doha desaťročia, vrátane egyptského duchovného Yusufa al Qaradawiho. Osobnosti Bratstva šírili svoje názory prostredníctvom Al Jzeery, ktorá je od polovice 90-tych rokov platená Katarom.
Minimálne pol tucta osôb, o ktorých sú Spojené štáty presvedčené, že získavajú peniaze pre teroristov, pravidelne navštevuje Doha.
Katar je momentálne vnímaný ako najväčší podporovateľ Moslimského bratstva a islamských skupín v regióne. Katar sa bráni tým, že nechce spretŕhať svoje putá s tradičnými náboženskými vzdelancami a skupinami, ktoré majú v krajine hlboké korene. Lenže výsledkom je rozdúchavanie radikalizmu práve v čase, kedy sa ostatní – hlavne Spojené Arabské Emiráty ale tiež Saudská Arábia a Egypt – snažia budovať protiváhu k politickému Islamu.
Zatiaľ čo Spojené štáty budujú koalíciu proti Islamskému extrémizmu a Iránu, nemali by sa nechať manipulovať Katarom v jeho pozícii hostiteľa americkej vojenskej základne. Američania by mohli skončiť v nekončiacej sa vojne na Blízkom východe ak Katar bude pokračovať vo financovaní, zbrojení a trénovaní extrémistov a zároveň umožní Spojeným štátom odpaľovať rakety zo svojho územia.
(Článok pôvodne vyšiel ako analytický komentár na HUDSON INSTITUTE)