HUDSON INSTITUTE: Koptskí kresťania – obľúbená „lovná zver“ Islamského štátu

„Ak to pôjde takto ďalej, tak do 100 rokovo Kopti vyhynú. Zomrú, odídu, prestúpia na inú vieru, alebo ich zabijú“. Toto napísala moja kamarátka na Facebooku po poslednom krvavom útoku na Egyptských Koptských kresťanov. Povedala mi, že ani nie dva mesiace pred tým, keď bola na Kvetnú nedeľu v kostole v Cairo, tak uvažovala nad tým ako je to dobre, že jej dcéra nie je s ňou: Ak by došlo k bombovému útoku, tak aspoň jej dcéra by prežila. V ten deň Islamský štát zavraždil v kostoloch v Alexandrii a Tante 45 Koptov. Takže takto v týchto dňoch uvažujú koptskí rodičia v Egypte.

Teroristi si svoje ciele vyberajú veľmi premyslene. Do Kláštora svätého Samuela Spovedníka, ktorý som navštívil asi pred desiatimi rokmi, sa nedá dostať práve jednoducho. Najprv 177 kilometrov luxorskou púštnou cestou a potom zahnete vpravo a idete ďalších 23 kilometrov po nespevnenej vozovke. Jednosmerka núti autá aby išli pomaly. A keďže je to jediná cesta ktoré vedie ku kláštoru tak je jasné, že cestujúci budú určite Kopti. Piatok je v Egypte voľný deň a cirkevné spoločenstvá sem pravidelne chodievajú na výlety. Okrem niekoľkých policajtov je tam minimálna prítomnosť bezpečnostných zložiek.

Teroristi si počkali na ceste ako lovci divokej zveri. Ich smerom prichádzali tri autobusy. Jeden z nich viezol deti z nedeľnej školy. Iba tri deti prežili. Obete boli pred zastrelením donútené odrecitovať islamské vyznanie viery.

Počas posledných mesiacov vyjadril Islamský štát svoje zámery s Koptmi veľmi jasne. „Naša obľúbená lovná zver“ tak nazvali mojich spoluveriacich vo februárovom videu. Ich barbarské útoky len za posledných niekoľko mesiacoch stáli život viac než 100 Koptov. Severný Sinai je teraz „Christianfrei“ alebo – vyčistený od Kresťanov.

V nasledujúcich dňoch sa budú hľadať odpovede na veľmi vážne otázky. Ako dokázal Islamský štát vybudovať takú širokú sieť v Egyptskom vnútrozemí? Presúva Islamský štát svoje operácie do Egypta ako dôsledok tlaku, ktorý naň vyvíjajú Irak a Sýria? A prečo Egypt opakovane zlyháva v predchádzaní takýmto útokom?

Všetky tieto otázky sú dôležité a je potrebné, aby sa nad nimi vážne zamyslela Egyptská vláda ako aj jej spojenci na celom svete. Ale toto nie sú otázky, ktoré by najviac trápili Koptov v ich domovoch. Tí majú oveľa vážnejšie starosti: Zostanem v tejto krajine a budem tak riskovať životy svojich detí? Alebo máme odísť? A v ktorej krajine nás príjmu?

Vo februári roku 2014 som sa stretol s vedúcou židovskej komunity v Egypte Magdou Haroun. Povedala mi, že v celej krajine zostalo 15 Židov z pôvodných takmer 100.000. Vyjadrila obavy, že Kopti budú čoskoro nasledovať.

Najprv som si hovoril, že preháňa. Veď v Egypte sú milióny Koptov. Kde by všetci išli? Vravel som si, že niektorí samozrejme zostanú. Lenže ja sám som odišiel v roku 2009 a to isté urobili stovky tisícok Koptov. Ešte pred touto vlnou útokov si Kopti balili kufre a odchádzali aby dali zbohom svojej 2000 ročnej histórii. A čím viac z nich sa usadí na Západe, tým viac z nich je schopných doviezť aj svojich príbuzných. Slečna Haroun mala pravdu.

Kláštor svätého Samuela Spovedníka – miesto kde bol v roku 1948 vysvätený jeden z gigantov modernej Koptskej cirkvi, Otec Matúš Chudobný – je posledným kláštorom z pôvodných 35-tich, ktoré kedysi stáli v tejto oblasti. Kopti boli vždy spojení s Egyptom. Už ich samotné meno je odvodené od gréckeho názvu krajiny, Aigýptios. Napriek vlnám prenasledovania zo strany takmer každého, počnúc Rímskymi a Byzantskými cisármi, Arabskými a Moslimskými vládcami až po moderných Egyptských prezidentov, vždy odmietali odísť. Ich krajina kedysi ako utečenca prichýlila mladého Ježiša. Kde ale oni teraz nájdu útočisko?

V roku 1954 natočili v Egypúte film s názvom „Hassan, Marcus a Cohen“. Názov komédie pozostával z mien jednotlivých postáv – Moslima, Kresťana a Žida. V roku 2008 prišiel do kín nový film „Hassan a Marcus“. Upozorňuje na vzrastajúce sektárske napätie medzi Egyptskými Kresťanmi a Moslimami. Je pravdepodobné, že pokračovanie, ktoré natočia o 50 rokov, už sa bude volať iba „Hassan“.

(Komentár pôvodne vyšiel na HUDSON INSTITUTE.)


Publikovaný

v

, ,

od

Značky: