Hrozba pre slovenské letectvo?

Portál al-Monitor komentoval vyjadrenie Marka Espera, ministra obrany USA, k nákupu S-400 Tureckom. Z komentára vyplýva niečo aj pre nás.

Americký minister obrany zopakoval stanovisko USA, že Turecko nesmie vlastniť ruský systém PVO a zároveň žiadať dodávky americkej stíhačky F-35. Je to buď – alebo.

Z prostredia amerických diplomatov zaznievajú hlasy, že Turecko sa bude môcť vrátiť do programu F-35, ale musí „vykopnúť“ Rusov. Osud už zaplatených a vyrobených 4 stíhačiek pre Turecko, na ktoré absolvovali výcvik tureckí piloti a mechanici, je zatiaľ nejasný.

V komentári sa ďalej spomínajú dve veci, ktoré sa týkajú aj Slovenska.

Prvá poznámka hovorí o dohode krajín NATO. Podľa nej, vraj súhlasili všetci členovia, že sa zbavia akejkoľvek techniky prichádzajúcej z čias Sovietskeho zväzu, alebo Ruska. Nákupy novej techniky musia byť logicky z krajín NATO, alebo aspoň zo spolupracujúcich krajín.

Esper doslova povedal „Turecko je dlhoročným skvelým partnerom a spojencom a dúfam, že sa posunú späť naším smerom a skutočne splnia to, na čom sa NATO pred mnohými rokmi dohodlo,“ uviedol. „[Členovia NATO] sa mali začať zbavovať ruského vybavenia z obdobia sovietskej éry a zdá sa, že sa [Turecko] pohybuje odlišným smerom.“

O tejto dohode sa u nás príliš nehovorí a dáva do iného svetla rôzne odpredaje a vyprázdňovania skladov z čias socialistickej armády. Predstavitelia Ministerstva obrany, ktorí tieto väčšinou prudko nevýhodné obchody realizovali, potom dokázali len jedno. Že sú poslušní tajtrlíci Washingtonu a ich skutočným záujmom nie je stav slovenskej armády, kde by spomínaná technika mohla prizodpovednej údržbe slúžiť ešte desiatky rokov. Pre nich je dôležité prianie Bieleho domu, potom sú to vlastne preverení zahraniční agenti…

Zároveň sa týmito zbraňami živili a stále živia konflikty po celom svete, opäť v réžii americkej diplomacie a amerických tajných služieb. Dnes už nie je tajomstvom, že Pentagon a CIA doslova vymietli sklady bývalých socialistických krajín aby mohli zásobovať teroristov na Blízkom východe.

Druhou dôležitou poznámkou týkajúcou sa Slovenska je osud tureckých stíhačiek F-16. Turci majú vlastné servisné kapacity, takže nie je pre nich problém ich udržiavať v bojaschopnom stave. Avšak sú závislí od dodávky náhradných dielov z firmy Lockheed Martin a americká firma vraj má fatálny problém s dodávkami.

Je známe, že Slovensko podpísalo zmluvu na dodávku tychto stíhačiek, ktoré sú však už z utlmenej výroby. Pôvodná linka musela urobiť miesto výrobe F-35 a dnes je plán vyrábať pár kusov mesačne. To bude znamenať, že sa obmedzí aj dodávka náhradných dielov. Ak naviac ešte výrobu presťahujú do Indie v prípade výhry v tendri MRCA, bojaschopnosť slovenských stíhačiek bude len rozprávkovým želaním zodpovedných. Lenže ich záujem evidentne nie je starať sa o funkčnosť armády. Skôr sú to len podpisovači zmlúv pre americké zbrojovky.

https://www.al-monitor.com/pulse/originals/2019/08/pentagon-consider-turkey-rejoin-f35-ditches-russia-s400.html