Hnutie za bojkot, stiahnutia investícií a sankcie proti Izraelu ( BDS ) sa tento rok dočkalo nominácie na Nobelovu cenu mieru. Nominoval ho politik, líder Red Party a člen nórskeho parlamentu Bjørnar Moxness s podporou parlamentnej skupiny zloženej z ľavicových strán Nórska. Informuje o tom Middle East Monitor.

Vo svojom vyhlásení potom Moxness predniesol, že udelenie Nobelovej ceny mieru hnutiu BDS „By bolo silným signálom, ktorý by zdôraznil záväzok medzinárodného spoločenstva k podpore spravodlivého mieru pre palestínsky ľud – a tým aj pre ľud Izraela, a celý Blízky východ a v globále aj pre celý svet.

Moxness tiež nezabudol dodať, že ním navrhnutá nominácie je čisto propalestínska a nie je namierená protiizraelsky. Rada pre udeľovanie Nobelovej ceny však nezverejní zoznam uchádzačov o ocenenie skôr, než na začiatku tohtoročnej jesene. Moxness však silno dúfa, že globálne hnutie pre bojkot Izraela na ňom bude.

Red Party (Červená strana) je nórska ultraľavicová politická strana. Strana bola založená v marci 2007 fúziou Komunistickej strany pracujúcich a Červenej volebnej aliancie. Súčasným vodcom Červenej strany je Bjørnar Moxnes. Červená strana vo svojom vlastnom oficiálnom politickom programe tvrdí, že jej hlavným cieľom je beztriedna spoločnosť. Podľa nej to bude komunizmus podľa definície Karla Marxa. Chce nahradiť kapitalizmus spoločnosťou so silným verejným sektorom a chce znárodnenie veľkých podnikov. Jej hlavná ideológia sa hlási k revolučným socialistickým cieľom – „robotníci“ by mali prevziať moc a zaviesť vlastné „zákony„. Strana však explicitne uvádza, že nepodporuje „ozbrojenú revolúciu,“ ktorú predtým podporovali jej predchodcovia.

Podľa nórskej parlamentnej skupiny, ktorá navrhnutie podporila, „tento návrh reflektuje narastajúcu medzinárodnú solidaritu s palestínskym bojom o spravodlivosť, dôstojnosť a slobodu od izraelskej okupácie.

Ďalej parlamentné zoskupenievysvetlilo nomináciu na prestížnu cenu tým, že ide o nenásilné hnutie za slobodu, rovnosť a spravodlivosť pre palestínsky ľud.

Moxness pre propalestínske médiá uviedol, že očakáva kritiku nielen od izraelskej pravicovej vlády, ale napríklad aj od USA .

Ďalej poukázal na to, čo považuje za proizraelský dvojaký meter, ktorým meria nórska vláda a ktorá je podľa neho viac naklonená práve USA a Izraelu. V januári 2018 vraj oficiálne zaviedla sankcie a reštrikcie proti rôznym 26 krajinám, ktoré porušujú ľudské a medzinárodné práva, ale žiadna z nich nebola proti Izraelu. To bolo pre neho jedným z dôvodov kampaň za Nobelovu cenu pre BDS iniciovať.

Moxness ešte dodal, že postoj nórskej vlády nie je totožný s tým, čo si myslí väčšina Nórov. Poukázal pritom na Nórsku konfederáciu odborových zväzov, ktorá je silne propalestínska a pre zavedenie sankcií proti Izraelu a podpore hnutia BDS hlasovala už minulý rok v decembri. Odborové zväzy pritom označil za „silného hráča v nórskej politike.

Svetovú opozíciu voči BDS si potom Moxness vysvetľuje „veľkým úspechom hnutia a pôsobivou históriou vytváraním tlaku na ukončenie izraelskej okupácie prostriedkami, ktoré sú väčšinou medzinárodné komunity považované za legitímne a etické.

Moxness apeluje na organizácie ľudských práv a aktivistov, aby sa zapojili do kampane. „Myslíme si, že medzinárodná kampaň na udelenie Nobelovej ceny za mier pre hnutie BDS môže prispieť k legalizácii hnutia BDS, ako aj k opätovnému uvedeniu palestínskej veci späť do medzinárodnej agendy,“ povedal.

Aby sa to stalo, potrebujeme účasť všetkých, dodal. Moxness predpokladá, že aktivita získa podporu obyčajných ľudí, podpora sociálnych médií, podpora mediálnych organizácií, politických strán, politikov, vlád, odborov, študentov, umelcov, intelektuálov, športovcov a futbalových tímov.

Výbor pre udeľovanie Nobelových cien uverejní užší zoznam kandidátov do konca septembra.

Podľa Moxnessa „ak sa všetci zúčastnia, je to druh pozitívnej kampane, o ktorej si myslíme, že môže zmeniť politické prostredie a priviesť nás bližšie k cieľu spravodlivosti pre Palestínčanov.