Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách kodifikovaná v roku 2010 (smernica 2010/13/EÚ) má za cieľ vytvoriť jednotný trh pre voľný obeh audiovizuálnych diel. Vychádza pritom zo zásady krajiny pôvodu, podľa ktorej poskytovatelia služieb podliehajú len pravidlám uplatniteľným v ich vlastnej krajine. Smernica sa zároveň usiluje zaručiť ochranu všeobecných verejných záujmov, ako sú napríklad ochrana maloletých, pluralita médií, kultúrna rozmanitosť a ochrana spotrebiteľov. Smernicou sa upravuje tradičné televízne vysielanie, ako aj nové služby na požiadanie, aj keď v rôznej miere.

Za vzletnými slovami nie je nič iné ako len ideologická indoktrinácia a snaha EÚ určovať aj ideologické a následne finančné schémy pre audiovizuálnu tvorbu v EÚ. Vyplýva to z materiálov Rady EÚ pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport (EYCS), ktorá zasadala 22. – 23. mája 2017 v Bruseli.

Existuje niečo ako trh audiovizuálnej tvorby v EÚ? Určite áno. No opäť sme v tom istom spore o slovenskú pozíciu v tejto téme. Má Brusel určovať a dirigovať pravidlá takéhoto trhu? Moja odpoveď je nie. Navyše na Slovensku máme prijatú Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska v kultúrnych a etických otázkach, deklaráciu na ktorú všetci zabudli a stala sa už dávno toaletným papierom.

Tak len na pripomenutie, ak pašuje EÚ do audiovizuálnej smernice „kultúrnu rozmanitosť“ ako určujúce pravidlo pre trh, mali by sme mať nielen na pozore, ale slovenská pozícia by pri takom materiály mala práve vychádzať z našej „kultúrnej deklarácie zvrchovanosti„. Preložené do slovenčiny naši vládni zástupci by mali trvať na výnimke pre Slovensko s tým, že Slovensko si samo určí pravidlá a regulačný rámec audiovizuálnej tvorby a pokusy EÚ ho zaujímajú iba na pôde NR SR.


Pre ilustráciu prinášame plný text Deklarácie

Deklarácia

Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov
Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii
v kultúrno-etických otázkach

Schválené Národnou radou Slovenskej republiky
uznesením z 30. januára 2002 č. 1853

Národná rada Slovenskej republiky,

potvrdzujúc identitu Slovenskej republiky ako krajiny patriacej svojou históriou, kultúrou a hodnotami k európskej civilizácii, oceňujúc významný prínos Európskej únie k mierovému spolunažívaniu, vzájomnému porozumeniu, demokratickej spolupráci a prosperite európskych národov, zdôrazňujúc úprimnú snahu Slovenskej republiky stať sa členskou krajinou Európskej únie, hlásiac sa k rešpektovaniu a ochrane ľudských práv, obsiahnutých najmä vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v Záverečnom akte helsinskej konferencie,

zároveň však

hlásiac sa ku koreňom, tradičným hodnotám a etickým princípom európskej civilizácie, ktoré prispeli k duchovnej jednote Európy, uvedomujúc si nebezpečenstvo spochybňovania a relativizovania týchto hodnôt a princípov, súc presvedčená o potrebe zapojenia sa kandidátskych krajín do diskusie o budúcej podobe Európskej únie,

považuje za užitočné a potrebné rešpektovanie princípu zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach,

ktorý spočíva v ponechaní rozhodovania o kultúrno-etických otázkach

ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť,

ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti,

ako i rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania,

 

vo výlučnej právomoci členských štátov a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii, rešpektovanej Európskou úniou.

Princíp zvrchovanosti členských štátov a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach vychádza z princípu subsidiarity, ktorý je osvedčenou zásadou rozdeľovania kompetencií medzi Európskou úniou a členskými štátmi, ktorý zabraňuje nedorozumeniam poškodzujúcim Európsku úniu a ktorý má byť rešpektovaný pri rozdeľovaní kompetencií medzi Európskou úniou a členskými štátmi vo všetkých oblastiach politiky, akými sú ekonomika, justícia a vnútorné záležitosti a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika.