Pokiaľ išlo o tvrdé rokovaní s Moskvou, od anexia Kryme v marci 2014 a následného ruského angažmán v konflikte na východnej Ukrajine západné mocnosti vedené Spojenými štátmi a Európskou úniou držali mimoriadne pevne svoj jednotný postoj, konštatuje Richard Connolly. Expert na Rusko a Eurázijský geopolitický priestor pôsobiaci v londýnskom think tanku Chatham House v komentári pre server CNN poukazuje, že nikde to nebolo evidentnejšie ako v západnom využívaní ekonomickej diplomacie ako primárneho nástroja k vystupňovaniu nátlaku na Rusko s cieľom zmeniť jeho politiku voči Ukrajine.

Postupne zavádzaný sankčný režim cielil na strategické sektory ruskej ekonomiky, vrátane energetiky, obrany a finančníctva, ale s poškodenými ruskými subjektmi zároveň utrpeli aj západné firmy, uvádza odborník. Pripomína, že americkí aj európski výrobcovia a energetickí giganti prišli o veľa peňazí, zastavený bol predaj francúzskych vojenských lodí a nemeckých strojov, odložené boli investície ropných gigantov ExxonMobil, Total a Shell v hodnote miliárd dolárov.

„Firmy v krajinách s historicky tesnými obchodnými väzbami na Rusko – ako sú Taliansko, Maďarsko a Bulharsko – boli zasiahnuté obzvlášť tvrdo,“ pokračuje Connolly. Deklaruje, že tieto nezanedbateľné ekonomické škody západných firiem činia doterajšiu politickú súdržnosť ohľadom sankcií ešte pozoruhodnejšiu, pretože napriek hospodárskym ranám bol politický prínos z udržania jednotného frontu považovaný za dôležitejší.

Kľúčom k udržaniu tejto súdržnosti bolo podľa experta jasné úsilie koordinovať medzi Washingtonom a Bruselom. Táto jednota však môže čoskoro skončiť, obáva sa Connelly, pretože americký Kongres vo svojej snahe ukázať, že nejako reaguje na údajný ruský zásah do amerických prezidentských volieb, aj túžbe potrestať Rusko za jeho aktivity v Sýrii a inde vo svete robí niečo, o čo sa Rusko vo vzťahu k Západu neúspešne pokúšalo od marca 2014

„Pretlačením novej vlny sankcií proti Rusku, ktoré majú rozšíriť tie doterajšie, môžu americkí zákonodarcovia neúmyselne darovať Kremľa niečo, v čo dúfal od začiatku krymskej krízy: vraziť klin medzi Európu a Spojené štáty,“ varuje odborník. Vysvetľuje, že predstavitelia v mnohých európskych krajinách cítia, že posledná vlna sankcií sa výrazne vzďaľuje z komfortnej zóny, keď namiesto cielených opatrení s cieľom vytvoriť na Rusko tlak, aby zmiernilo svoje zásahy na Ukrajine, sa USA teraz posúvajú k nasadeniu sankcií ako primárneho nástroja pre vyjadrenie svojej nespokojnosti so všetkými aspektmi ruskej domácej a zahraničnej politiky.

Niektorí predstavitelia EÚ toto považujú za príliš tupý nástroj, ktorý je veľmi vzdialený cieleným a chirurgickým sankciám schváleným v roku 2014 a mal by ďalekosiahly dopad na ťažobné a železničné spoločnosti či ruské zahraničné energetické projekty, poukazuje Connolly. Dopĺňa, že navrhované sankcie sledujú tiež širšie ciele, keď americkí zákonodarcovia rovnakým zákonom mienia ovplyvniť dodávky zbraní do Sýrie, predaj ruských energií a priebeh privatizácie ruských štátnych spoločností.

Rusko sa novej realite prispôsobilo

Snaha cieliť na ruskú korupciu a zahraničnú politiku skrze rovnaký politický nástroj môže vyzerať atraktívne vo Washingtone, ale isté vplyvné hlasy v kľúčových európskych krajinám – predovšetkým potom v Nemecku – považujú nový zákon za otvorený ekonomický mocenský úder, myslí si expert. Vysvetľuje, že napríklad deklarovaná snaha narušiť projekt plynovodu Nord Stream 2 je niektorými európskymi politikmi vnímaná ako pokus nahradiť lacný ruský plyn drahším skvapalneným americkým zemným plynom.

„To by nielen narušilo existujúce plynové partnerstvo medzi Ruskom a európskymi krajinami ako Rakúsko, Nemecko a Taliansko, ale v jeho dôsledku by aj európske priemyselné firmy platili väčšie ceny za energie ako ich americkí konkurenti,“ píše Connolly. Pripomína, že predstavitelia EÚ už ostatne zmieňujú odvetu voči USA, ak budú ohrozené európske záujmy.

Pohľad Moskvy – napriek ostrej reakcie tamojších zákonodarcov a diplomatických predstaviteľov – je zrejme uvoľnený, domnieva sa odborník. Podotýka, že hoci sankcie uvalené v roku 2014 spôsobili ruskej ekonomike isté škody, ich celkový vplyv boli mierny a Rusko sa novej hospodárskej realite prispôsobilo.

Novo navrhnuté sankcie, ak by boli zavedené v súčasnej podobe, môžu Rusku privodiť ďalšie škody, tie však podľa Connollyho budú kompenzované prvou transatlantickou roztržkou od roku 2014. „V širšom geopolitickom konflikte medzi Ruskom a Západom by toto bolo zaiste najvýraznejším dôsledkom krokov (amerického) Kongresu, „varuje záverom expert.