Keď ISIS zaútočil na Bataclanské divadlo v novembri 2015, urobil tak, pretože to podľa jeho vlastných slov bolo miesto kde „sa zhromaždili stovky pohanov na koncerte prostitúcie a neresti.“ A rok predtým, ISIS zakázal všetku hudbu ako haram (niečo čo v islame je zakázané). Veľa islamských učencov podporuje myšlienku zákazu „hriešnej“ západnej hudby.

Preto by nemalo byť pre nikoho prekvapením, že islamskí teroristi by mohli zaútočiť na koncert americkej popovej speváčky Ariany Grande v Manchestri 22 mája. Navyše americké ministerstvo národnej bezpečnosti varovalo minulý september, že sa teroristi zameriavajú na koncerty, športové stretnutia a verejné zhromaždenia, pretože tieto udalosti „často predstavujú jednoduché, dosiahnuteľné útoky s dôrazom na ekonomické dopady a masové civilné obete“.

Islamský štát priznal zodpovednosť za manchesterské samovražedné útoky, pri ktorých detonovali zariadenia so skrutkami a klincami. 22 ľudí, deti a dospelí boli zavraždení pri explózii, ktorá rozpárala manchesterskú koncertnú arénu. Viac ako 50 ľudí bolo zranených. Kým médiá opisujú použitie klincovej bomby v koncertnej hale ako prekvapivú taktiku, v skutočnosti sa jedná o taktiku veľmi starú, praktikovanú Arabmi proti Izraelu po celé dekády.

Avšak po tom čo sa politici dozvedeli o Manchesterskom teroristickom útoku, reagovali rutínnym „šokom“ a „zármutkom“ nad predvídateľným dôsledkom ich vlastných politík. Profesionálne predstieranie šoku sprevádza štandardné frázy o „myšlienkach a srdciach“, ktoré sú s obeťami útoku.

Prezident Európskej únie Donald Tusk tweetoval: „Moje srdce je túto noc v Manchestri. Naše myšlienky sú teraz s obeťami“. Líder liberálnych demokratov, Tim Farron odsúdil „šokujúci a hrozný“ útok. Britská ministerka vnútra Amber Rudd povedala, že išlo o „tragický incident“, zatiaľ čo líder strany práce Jeremy Corbyn to nazval „hrozným činom“. Kanadský ministerský predseda Justin Trudeau, povedal, že občania boli „šokovaní novinkami o hroznom útoku v Manchestri túto noc“. Najprimitívnejšie zo všetkých reakcií mala nemecká kancelárka Angela Merkelová – ktorá povedala, že pozoruje vývoj v Manchestri so „zármutkom a hrôzou“ a považuje útok za „nepochopiteľný“.

Po 11. septembri v Spojených štátoch; bombovom útoku v Madride v roku 2014, ktorý zabil skoro 200 ľudí a zranil 2000; Londýnskych útokoch v hromadnej doprave, kde bolo zabitých 56 ľudí a 700 ich bolo zranených; Parížskych útokoch v roku 2015, kde ISIS zabil 130 ľudí a zranil skoro 400; aprílových útokoch z roku 2016 na Bruselskom letisku a metra, kde bolo zabitých 31 ľudí a 300 zranených; útokoch z júla roku 2016 v Nice, kde bolo zabitých 86 ľudí, vrátane desiatich detí a viac ako 200 bolo zranených; útokoch z decembra roku 2016 v Berlíne, kde bolo 12 ľudí zabitých a takmer 50 zranených; útokoch z marca roku 2017 vo Westminsteri, ktoré zabili 3 ľudí a zranili viac ako 20; útok z apríla 2017 v Štokholme, kde 5 ľudí bolo zabitých, vrátane jednej jedenásťročnej dievčiny; ponechajme stranou nespočet útokov v Izraeli, západní lídri už vyčerpali všetky predstaviteľné výhovorky o tom, ako sú šokovaní z Islamského teroru, ktorý sa objavuje v ich mestách stále s častejšou frekvenciou.

Všetky vyššie zmienené útoky sú len tie najvýraznejšie. Bolo tu obrovské množstvo ďalších, často vo frekvencii niekoľko útokov za mesiac, ktoré sa sotva dostali na titulky novín, treba ako moslimský muž, ktorý menej ako pred mesiacom, mučil a dobodal 66 rokov starú židovskú ženu v Paríži a potom pri pokriku „Alláhu Akbar „, ju vyhodil z okna; alebo útočník z Parížskeho letiska, ktorý prišiel „zomrieť pre Alaha“ a dosiahol to tým, že zavraždil aj niekoľko nevinných ľudí okolo neho.

Po poslednom spektakulárnom teroristickom zverstve v Spojenom kráľovstve, ktorý cielil na samotné srdce európskej demokratickej civilizácie, tým, že sa zameral na parlament a Westminsterský most, britská premiérka povedala: „Bolo by chybou to popisovať ako Islamský terorizmus. Jedná sa o islamistický terorizmus a prekrúcanie veľkolepej viery „.

Je nemožné bojovať proti niečomu, čo odmietame pripustiť alebo pochopiť. Ale potom nemajú európski lídri žiadnu motiváciu bojovať a vrátiť úder. Evidentne zvolili úplne inú taktiku a tou je podriadenie sa.

Vždy, keď nejaký európsky líder verejne propaguje islam ako veľkolepú vieru a „náboženstvo mieru“, alebo tvrdí, že násilie v Islame je „prekrúcanie veľkolepej viery“, napriek masívnym dôkazom o opaku – násilný obsah v koráne a hadítoch, ktoré obsahujú opakované nabádanie k vraždeniu neveriacich – signalizujú tak tou najsilnejšou cestou organizáciám ako je ISIS, Al-Kájda, Boko Haram, Hizballáh a Hamas, že Západ je slabý a zrelý k podmaneniu islamom. Teroristické organizácie a ich podporovatelia vidia obrovský strach európskych lídrov čo i len trochu uraziť ich vieru.

Strach je sprevádzaný urputným úmyslom predstierať, za akúkoľvek cenu – aj za cenu životov svojich občanov – že Európa nie je vo vojne, napriek tomu, že je úplne jasné, že tí ostatní sú vo vojne s ňou.

Tieto teroristické organizácie si všímajú, že keď ministri krajín ako je Švédsko – kde podľa najnovších správ, 150 bojovníkov ISIS sa vrátilo zo Sýrie a môžu sa vo Švédsku voľne pohybovať a švédska vláda zároveň navrhuje integráciu džihádistov z Islamského štátu ako riešenie problému terorizmu! – nezaberie veľa snahy, aby sa títo lídri podvolili úplne, ako sa vo Švédsku už stalo. Toto „riešenie“ môže fungovať na teroristov ako povzbudenie k ďalším teroristickým útokom – ako je úplne evidentné zo vzrastajúcou frekvenciou teroristických útokov na európskom území.

Kým európski politici absurdne veria, že ich taktika nás ochraňuje pred terorizmom, v skutočnosti ho tým iba maximálne posilňujú. Teroristi kašlú na úprimné prejavy sympatie, plyšových medvedíkov a zapálené sviečky na mieste teroristického útoku. Naopak ich tým západná spoločnosť ešte viac znechucuje a posilňuje pri ich plánoch na presadzovanie islamského práva šaría.

Európskym politikom vôbec nedochádza, že islamským cieľom je kalifát. Islamský terorizmus nie je bezduché násilie, ale starostlivo pripravený plán na podrobenie si našej spoločnosti. Zatiaľ sa bohužiaľ zdá, že sú v tomto ohľade teroristi úspešní.

Judith Bergman je spisovateľka, publicistka, právnička a politická analytička. Článok vyšiel ako analytický komentár na GATESTONE INSTITUTE