• Emmanuel Macron, „užitočný neveriaci“ nie je podporovateľ terorizmu alebo islamizmu. Je niečím ešte horším: on dokonca nepripúšťa z tejto strany žiadnu hrozbu.
  • Luiziho článok zverejnil mená a dátumy, vysvetľujúce, ako bolo Macronovo politické hnutie do veľkej miery infiltrované islamskými militantmi z moslimského bratstva.
  • Je Macron otvoreným podporovateľom islamizmu vo Francúzsku? Politicky korektnejšie by bolo povedať, že je „globalista“ a „podporovateľom multikulturalizmu“. A tým pádom nepovažuje Islamizmus za národnú hrozbu pre Francúzsko. Ako sám hovoril, francúzska kultúra podľa neho neexistuje.

====================================================

Počas studenej vojny so Sovietskym zväzom sa týmto ľuďom hovorilo „užitoční idioti“. Títo ľudia neboli členmi komunistickej strany, ale podporovali a pracovali pre idey Lenina a Stalina. V 21. storočí je komunizmus konečne mŕtvy, ale islamizmus narástol do tej miery, že nahradil komunizmus ako globálny hrozbu.

Rovnako ako komunizmus zbieral do svojich radov užitočných idiotov, zbiera islamizmus užitočnéých neveriacich. Je tu ale jeden dôležitý rozdiel: v časoch Sovietskeho zväzu, užitoční idioti boli intelektuáli. Teraz sú užitoční neveriacimi politikmi a jeden z nich bol pred pár dňami zvolený za Francúzskeho prezidenta.

Emmanuel Macron, užitočný neveriaci nie je podporovateľ terorizmu alebo islamizmu. Je niečím ešte horším: on dokonca nepripúšťa z tejto strany žiadnu hrozbu. Po útokoch z novembra 2015 v Paríži, Macrona povedal, že francúzska spoločnosť musí prevziať „časť zodpovednosti“ za „hrozné podmienky v ktorých džihádisti žijú“.

„Niekto, len preto, že nosia bradu, alebo má moslimské meno, má štyrikrát vyššiu šancu, že nezíska prácu, než niekto, kto nie je moslim,“ pridal. Takže keď niekto príde zo Sýrie ozbrojený Kalašnikovom a za opaskom má veľa výbušnín a zavraždí pár ľudí, tak tým len chce poukázať na dlhodobú nezamestnanosť moslimov?

Macron ďalej obviňuje Francúzov, že sú rasisti a „islamofobovia“. „Nesieme časť zodpovednosti“, varoval, „pretože tento terorizmus je živený nedôverou, ktorú sme umožnili zakoreniť v našej spoločnosti … a ak nebudeme okamžite konať, tak nás rozdelí ešte viac“.

Následne Macrona povedal, že francúzska spoločnosť sa „musí zmeniť a byť viac otvorená.“ Viac otvorená čomu? Islamu samozrejme.

20. apríla 2017, po tom čo islamský terorista zabil jedného policajného dôstojníka a zranil dvoch ďalších v Paríži, Macron povedal: „Nedokážem vymyslieť protiteroristický program za jednu noc“. Po dvoch rokoch neustálych teroristických útokov na Francúzskom teritóriu, prezident priznal, že sa vôbec nezaoberal a nezohľadňoval bezpečnostné riziká svojej krajiny vo svojom volebnom programe?

Navyše 6. apríla, v čase prezidentskej kampane, profesorka Barbara Lefebvre, ktorá je autorkou knihy o islamizme, odhalila divákom France 2 v televíznom programe L’Emission Politique, že členom Macronovho volebného tímu je Mohamed Saou – radikálny islamista. Bol to Saou, v tom čase manažér Macronova politického hnutia „En Marche“ ( „Vpred“), ktorý propagoval na Twitteri, klasickú islamskú vetu „Nie som Charlie“.

Macron zacítil potencionálny škandál a vyhodil Saou, ale 14. apríla bol pozvaný do rádia Beur FM – francúzskej moslimskej rádiové stanice. Macron tu omylom povedal (myslel si, že to nevysielajú): „On [Saou] hovoril niečo príliš radikálne. Ale každopádne, Mohamed je dobrý človek, veľmi dobrý človek“.

„Veľmi dobrý“, tým asi myslel to, že Saou pracoval na tom, aby prilákal čo najviac moslimov do Macronova tábora.

Je Saou izolovaný prípad? Samozrejme, že nie. 28 apríla, Mohamed Louizi, autor knihy Prečo som opustil moslimskej bratstvo, zverejnil detailný článok na facebooku, kde obviňoval Macrona, že sa stal „rukojemníkom islamských voličov“. Prekopírovaný Dreuzem, kresťanským anti-islamistickým webom, Luiziho článok zverejnil mená a dátumy, vysvetľujúce, ako bolo Macronovo politické hnutie do veľkej miery infiltrované islamskými militantmi z moslimského bratstva. Bude zaujímavé vidieť, koľko z nich bude kandidovať v jeho hnutia v nasledujúcich parlamentných voľbách.

24. apríla, Únia islamských organizácií Francúzsko (UOIF), všeobecne známa ako francúzska pobočka moslimského bratstva, verejne oslovovala Moslimov aby „volili proti xenofóbnym, antisemitistickým a rasistickým ideám Národného frontu a masívne volili pre Macrona“.

Prečo?

Je Macrona otvoreným podporovateľom islamizmu vo Francúzsku? Politicky korektnejšie by bolo povedať, že je „globalista“ a „podporovateľom multikulturalizmu“. A tým pádom nepovažuje Islamizmus za národnú hrozbu pre Francúzsko. Ako sám hovoril, francúzska kultúra podľa neho neexistuje. Macron vlastne poprel, že Francúzsko je krajina so špecifickou kultúrou, históriou, umením a literatúrou. 22 februára, keď navštívil Francúzskej občanov v Londýne, Macrona povedal: „Francúzska kultúra neexistuje. Je tu kultúra vo Francúzsku a tá je multikultúrna“. Inými slovami, na francúzskom území, francúzska kultúra a francúzske tradície nemajú väčšiu dôležitosť, než importované kultúry imigrantov. Ten istý deň v Londýne, Macron zopakoval túto urážku: „Francúzske umenie? 

Nikdy som sa s ním nestretol! „

Na druhú stranu, pri interview s anti-islamským magazínom Causeur povedal: „Francúzsko nikdy nebolo a nikdy nebude multikultúrna krajín“.

Pretože je politikom, Macrona neoslovuje Francúzskej občanov ako celok. Oslovuje rôzne skupiny voličov. Keď navštívil Alžírsko, povedal, že kolonizácia bola „zločinom proti ľudskosti“. Pravdepodobne tak dúfal, že tým nazbiera hlasy Francúzskych občanov alžírskeho pôvodu.

V čase svojej prezidentskej kampane, Macrona vždy hovoril, to čo ľudia chceli počuť. Francúzi pravdepodobne za chvíľu zistia, že pre Macrona príslušnosť k vlasti, premýšľanie o hraniciach a identifikácia niekoho k materinskému jazyku, k špecifickej kultúre, alebo umení nie je nič iné ako zastaraný odpad.

Yves Mamou je francúzsky novinár a spisovateľ. Pracoval dve dekády pre denník Le Monde, predtým než odišiel do dôchodku. Komentár pôvodne vyšiel na Gatestone Institute.