Politická korektnosť (PK) posilňuje radikálny islam. Na tento vplyv bolo nedávno znovu poukázané v rozsiahlej expozícii projektu Clarion v júli 2017, ktorý odhaľuje prax opakovať „úmyselné lži, a ako im skutočne veriť, aby sa zabudlo na každý fakt, ktorý sa stal nepohodlným“ – takto definoval George Orwell vo svojom románe 1984 jazyk „Doublespeak“.

Toto nadbiehanie a tesný zväzok medzi západnými triedami tárajov a radikálnymi moslimskými fanatikmi detailne opísal Andrew C. McCarthy vo svojej zásadnej knihe Veľký džihád: Ako islam a ľavice sabotujú Ameriku, vydanej v roku 2010.

Odvtedy sa toto spojenie len zintenzívnilo. Ako Spojené štáty, tak i zvyšok Západu sa angažuje v milostnom romániku so silami, ktoré sú, takpovediac bez obalu, antagonistické voči hodnotám slobody a ľudských práv.

Aby sme pochopili tento zdanlivý paradox, je potrebné pochopiť, čo radikálny islam a PK majú spoločné. Hoci islamizmus predstavuje všetko, čo politickej korektnosti zdanlivo oponuje – ako je obmedzenie slobody prejavu, potláčanie žien, homosexuálov a „vyvrheľov“ – stali sa oba myšlienkové smery totalitnými ideológiami.

Totalitná povaha radikálneho islamu je jasnejšia ako totalitná povaha západnej politickej korektnosti – a je určite viac smrteľná. Sunnitskí teroristi, ako sú ISIS a Hamas, a šíitskí teroristi, ako je Hizballáh a jeho štátny sponzor Irán, používajú masové vraždy na dosiahnutie svojho konečného cieľa – islamského kalifátu, ktorý ovládne svet a podmaní si nemoslimov.

Snaha vynútiť si na občanoch Západu prísny súbor pravidiel o tom, čo si človek môže myslieť a vyjadriť v akademickej a mediálne sfére, až do tej miery, že každý, kto sa nepodriadi je zdiskreditovaný, démonizovaný, zastrašený a čelí strate živobytia – pripomína Orwellovu chorú spoločnosť a je rovnako toxická.

Pravidlá PK však neostávajú len nepísanými. Clarion Project cituje rozhovor televíznej stanice Fox News s americkou publicistkou Rachel Alexanderovou, a poukazuje na to, že Associated Press (AP) – ktorého Štýlová príručka je používaná ako kľúčová referencia väčšiny anglických novín po celom svete k zjednoteniu gramatiky, interpunkcie a pravopisu – teraz nariaďuje novinárom a publicistom, aby sa vyhli určitým slovám a konceptom, ktoré súčasní liberáli považujú za neprijateľné.

Alexanderová nedávno napísala:

„Aj keď sa jednotliví autori predpojatosti štýlu AP nedržia, tak na tom často nezáleží. Ak pošlú článok do niektorého mainstreamového média, tak je pravdepodobné, že ich slová budú editorom upravené tak, aby štýlu AP zodpovedala“. Keď napríklad autor, ktorý je proti potratom, napíše článok z tejto pozície, tak zistí, že jeho slová „pre život“ sa zmenili na „proti potratu“, pretože Štýlová príručka AP odporúča, použiť frázu „proti potratom“ namiesto výrazu „pre život“ a použitie odkazu „právo na potrat“a nie „na potrat“alebo „na výber „. Pokračuje: „Vyhnite sa slovu „potratár“, a hovorí, že tento termín“ označuje človeka, ktorý vykonáva ilegálne potraty.“

„Slová spojené s terorizmom sú v štýlovej príručke AP špeciálne upravené. Miesto teroristov alebo islamistov majú byť používané slová ako militanti, osamelí vlci alebo útočníci. Výraz“ ľudia snažiaci sa dostať do Európy „je uprednostňovaný pred pojmami „migranti“ alebo „utečenci“. Hoci je pravdou, že sa mnohí ľudia snažia dostať do Európy, je úplne presné, aby poukázali na to, že sú v skutočnosti prisťahovalci alebo utečenci. “

Je rozhodne pravda, že Štýlová príručka AP nemá rovnakú váhu alebo autoritu ako texty koránu, na ktorých založili radikálni islamisti svoje džihádistické činy a totalitné ciele. Je to však kultúrne usmernenie, ktoré bolo zmarené v náboženskom dekréte. Poskytuje tiež príležitosť pozrieť sa na intelektuálnu tyraniu, ktorá prenikla západným liberálnym myslením a inštitúciami.

Hlavným aspektom tejto tyranie PK, tak perfektne predpovedané Orwellom, je obrátenie dobra a zla – obete a zločinu. V takomto svete sú radikálni moslimovia obeťami Západu, nie naopak. Toto vedie k pokrivenej výučbe histórie islamu a jeho výbojov, a to jednak ako ospravedlnenie tohto skreslenia, a jednak ako jeho odraz.

Už v roku 2003 boli na Fóre Stredného východu zverejnené zistenia štúdie uskutočnenej Americkou radou pre učebnice, nezávislou výskumnou organizáciou v New Yorku, ktorá uvádza:

„[Počas posledného desaťročia] sa pokrytie islamu v učebniciach svetovej histórie rozšírilo a v niektorých ohľadoch zlepšilo … Ale vo významných témach súvisiacich s islamom tieto učebnice vynechávajú, lichotia, skrášľujú, alebo sa uchyľujú k sladkým rečiam, a tak zastavujú kritiku alebo tvrdé úsudky, ktoré by mohli vyvolať provokatívne alebo dokonca znepokojujúce problémy. “

Kontrola myslenia je potrebná na potlačenie obyvateľstva krajín, ktoré sa riadia despotickými režimami. To, že je v slobodných spoločnostiach hrdo a otvorene používaná samozvanými liberálmi a obhajcami ľudských práv, nie je iba pokrytecké a šokujúce; je to spôsob, ako pomôcť a podporiť režimy, ktorých konečným cieľom je vymazať západné ideály.

Vzťah medzi politickou korektnosťou a radikálnym islamizmom musí byť odhalený ako to, čo skutočne je: uzavretie manželstva v pekle.

 

Článok vznikol s láskavým súhlasom GATESTONE INSTITUTE v rámci partnerského projektu prekladu textov.