Osem až desať miliónov migrantov je stále ešte na ceste

  • Rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka povedal: „Pokiaľ ide o verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť, tak proste potrebujem vedieť, kto prichádza do našej krajiny.
  • Zdá sa, že Turecko je rozhodnuté zaplaviť Európu migrantomi akýmkoľvek spôsobom: s povolením Európy cestou bezvízového styku, alebo bez povolenia Európy, ako odvetu za neposkytnutie bezvízového styku.
  • Migranti prichádzajúci do Talianska sú v drvivej väčšine ekonomickými migrantami hľadajúcimi v Európe lepší život. Len máloktorí z nich sa javia ako legitímni žiadatelia o azyl, alebo utečenci utekajúci z vojnových zón.
  • Riaditeľ úradu OSN v Ženeve Michael Møller varoval, že sa Európa musí pripraviť na príchod ďalších miliónov migrantov z Afriky, Ázie a Stredného východu.

Európska únia vyzvala svoje členské štáty, aby v najbližších šiestich mesiacoch zrušili hraničné kontroly – zavedené na vrchole migračnej krízy v septembri 2015.

Návrat k otvoreným hraniciam, ktorý by umožnil cestovanie bez pasov v celej EÚ, prichádza v čase, keď počet prisťahovalcov, ktorí prekračujú Stredomorie, naďalej stúpa a kedy turecké úrady stále častejšie strašia, že zrušia dohodu o výmene migrantov, ktorá znížila tok migrantov z Turecka do Európy.

Kritici tvrdia, že zrušenie hraničných kontrol by teraz mohlo vyvolať ďalšiu ešte väčšiu migračnú krízu tým, že povzbudí potenciálne milióny nových migrantov z Afriky, Ázie a Blízkeho východu k tomu, aby sa vydali na cestu do Európy. Takisto by to umožnilo džihádistom prekročiť bez rizika odhalenia európske hranice, aby potom vykonávali útoky, kedykoľvek a kdekoľvek sa im zachce.

Na tlačovej konferencii v Bruseli 2. mája vyzval európsky komisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Nórsko a Švédsko – krajiny patriace medzi najbohatšie a migrantami najviac vyhľadávané destinácie v Európe – aby v najbližších šiestich mesiacoch postupne zrušili dočasné kontroly, ktoré sú v súčasnej dobe zavedené na ich vnútorných schengenských hraniciach.

Takzvaná Schengenská dohoda, ktorá nadobudla účinnosť v marci 1995, zrušila rad vnútorných hraníc EÚ, čo umožňuje voľný pohyb osôb medzi väčšinou krajín tohto bloku. Schengenská dohoda spolu s jednotnou európskou menou sú základnými piliermi Európskej únie a základnými stavebnými blokmi pre budovanie Spojených štátov Európskych. Obhajcovia európskeho federalizmu sa snažia zachovať oboje – jednotnú menu a otvorené hranice – hoci čelia otázkam o ich dlhodobej udržateľnosti.

Avramopoulos argumentoval, že hraničné kontroly „nezodpovedajú európskemu duchu solidarity a spolupráce„, a dodal:

„Nastal čas, aby sme prijali posledné konkrétne kroky, ktoré by schengenský priestor postupne vrátili k normálnemu fungovaniu. To je náš cieľ a zostáva nezmenený: plne funkčný schengenský priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach. Schengen je jedným z najväčších úspechov európskeho projektu. Musíme urobiť všetko , aby sme ho ochránili. „

Dočasné hraničné kontroly boli zriadené v septembri 2015 po tom, čo do Európy dorazili stovky tisíc migrantov a keď členské štáty EÚ, vedené Nemeckom, vydali niektorým krajinám EÚ osobitné povolenie na zavedenie núdzových kontrol až na dva roky. Odvtedy Európska Únia schválila šesťmesačné predĺženie kontrol na nemecko-rakúskej hranici, na hraniciach Rakúska s Maďarskom a Slovinskom a na dánskych, švédskych a nórskych hraniciach (Nórsko je členom Schengenu, ale nie EÚ). Niekoľko krajín argumentovalo, že potrebujú hraničné kontroly, aby mohli bojovať proti hrozbe islamského terorizmu.

Švédsko, ktoré tvrdí, že vykonáva najviac hraničných kontrol medzi krajinami EÚ, 2. mája oznámilo, že zruší kontroly na hraniciach s Dánskom. Švédsko prijalo 81 000 žiadateľov o azyl v roku 2014; 163 000 v roku 2015; 29 000 v roku 2016 a rovnaký počet sa očakáva v roku 2017.

26. apríla vyzvalo Rakúsko k neobmedzenému predĺženiu hraničných kontrol. Rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka povedal: „Pokiaľ ide o verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť, tak proste potrebujem vedieť, kto prichádza do našej krajiny.“ Rakúsko, ktoré v roku 2015 prijalo približne 90 000 migrantov, tiež vyzvalo na „odloženie“ EÚ programu prerozdeľovania utečencov na základe kvót, ktorý vyžaduje, aby členské štáty EÚ prijali povinné a primerané rozdelenie žiadateľov o azyl, ktorí prídu do iných členských štátov.

9. marca predĺžilo Nórsko hraničné kontroly o ďalšie tri mesiace.

26. januára Dánsko predĺžilo hraničné kontroly o ďalšie štyri mesiace. Ministerka pre integráciu Inger Støjbergová uviedla, že jej vláda predĺži hraničné kontroly „dokiaľ nebudú európske hranice pod kontrolou.

19. januára Nemecko a Rakúsko oznámili, že hraničné kontroly medzi ich krajinami budú pokračovať na neurčito, „kým nebudú vonkajšie hranice EÚ dostatočne chránené„.

Počet prisťahovalcov, ktorí prichádzajú do Európy, má zatiaľ opäť vzrastajúci trend. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z 30 465 migrantov, ktorí dorazili do Európy počas prvého štvrťroku 2017, prišlo do Talianska 24 292 (80%), do Grécka ich dorazilo 4 407, do Španielska prišlo 1 510 a do Bulharska dorazilo 256 migrantov.

Pre porovnanie, počet migrantov prichádzajúcich do Európy počas každého z prvých troch mesiacov roku 2017 prekročil počet prichádzajúcich počas rovnakého obdobia v roku 2015, čo je rok, kedy migrácia do Európy dosiahla bezprecedentnú úroveň.

Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v priebehu roka 2017. Lepšie počasie už prináša prudký nárast migrantov, ktorí prekročili Stredozemné more z Líbye do Európy. Napríklad počas jediného aprílového týždňa pristálo na brehoch Talianska celkom 9 661 migrantov.

Migranti, ktorí sem dorazia, sú v drvivej väčšine ekonomickými migrantami hľadajúcich v Európe lepší život. Len máloktorí z nich sa javia ako legitímni žiadatelia o azyl alebo utečenci utekajúci z vojnových zón. Migranti, ktorí dorazili do Talianska počas prvých troch mesiacov roka 2017, sú podľa IOM v zostupnom poradí z: Guiney, Nigérie, Bangladéša, Pobrežia Slonoviny, Gambie, Senegalu, Maroka, Mali, Somálska a Eritrey.

Vo februári sa Taliansku podarilo uzavrieť dohodu s vládou v Tripolise podporovanou OSN o tom, že bude prisťahovalcov držať v táboroch v Líbyi, výmenou za peniaze na boj s pašerákmi ľudí. Dohoda bola schválená ako Európskou úniou, tak Nemeckom.

2. mája však nemecký minister zahraničia Sigmar Gabriel otočil všetko o 180 stupňov, keď povedal, že dohoda ignoruje „katastrofické podmienky“ v Líbyi a v skutočnosti migráciu neobmedzí. Povedal, že Nemecko teraz uprednostňuje riešenie migrácie bojom s nestabilitou v Afrike:

To, čo sa namiesto toho snažíme robiť, je pomôcť stabilizovať krajinu na africkom kontinente. Ale je to ťažké. Budeme musieť preukázať silu, vytrvalosť a trpezlivosť. Toto je v záujme Afričanov, ale aj v záujme Európanov.

Gabrielove dlhodobé riešenie – ktoré by aj za najlepších okolností mohlo priniesť ovocie za desaťročia – znamená, že masová migrácia z Afriky do Európy bude naďalej pokračovať po mnoho rokov.

Taliansko sa stalo hlavnou vstupnou bránou migrantov do Európy hlavne kvôli dohode o zastavení migrácie z Turecka do Grécka, ktorú Európska únia podpísala s Tureckom v marci 2016. V uplynulých týždňoch sa však turecké úrady vyhrážali ukončením tejto dohody, pretože podľa nich EÚ nedodržiava podmienky vyplývajúce z tejto výhodnej zmluvy.

Podľa dohody sa EÚ zaviazala vyplatiť Turecku 3 miliardy Euro (3,4 miliardy USD), umožniť 78 miliónom občanov Turecka bezvízový styk s Európou, a znovu začať prístupové rokovania s Tureckom o vstupe do bloku. Turecko na oplátku súhlasilo s návratom všetkých migrantov a utečencov, ktorí z Turecka dorazia do Grécka.

Po dosiahnutí dohody došlo k prudkému poklesu počtu migrantov prichádzajúcich do Grécka, aj keď sa ich tok nezastavil úplne. Podľa údajov poskytnutých Európskou úniou 12. apríla dosiahol celkový počet migrantov čísla 30 565 od okamihu, keď migračná zmluva nadobudla platnosť. Iba 944 týchto migrantov bolo vrátených do Turecka. Napriek tomu je to v ostrom kontraste so stovkami tisícov migrantov, ktorí vstúpili do Grécka na vrchole tejto migračnej krízy. Pokračujúca spolupráca Turecka je zásadná pre zastavenie migrácie.

22. apríla vydal turecký minister pre záležitosti EÚ Ömer Çelik ultimátum, a varoval Európsku úniu, že ak neposkytne tureckým občanom bezvízový styk do konca mája, pozastaví Turecko platnosť migračnej zmluvy a zaplaví Európu migrantami.

17. marca varoval turecký minister vnútra Süleyman Soylu, že jeho krajina „ohromí“ Európu a odmietne dohodu posielaním 15 000 sýrskych utečencov mesačne do Európy:

„Máme zmluvu o spätnom prevzatí. Poviem ti, Európa, máš tú odvahu? Ak chceš, pošleme ti 15 000 utečencov, ktorých každý mesiac neposielame a prekvapíme ťa. Nezabudni, že v tomto regióne nie je žiadna hra možná bez Turecka.“

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan hrozil už vo februári 2016 vyslaním miliónov migrantov do Európy. „Môžeme kedykoľvek otvoriť dvere do Grécka a Bulharska a môžeme nechať utečencov nastúpiť do autobusov,“ povedal prezidentovi Európskej komisie Jean-Claude Junckerovi. Vo svojom prejave signalizoval, že už stráca trpezlivosť:

Nemáme slovo ‚idiot‘ napísané na čele. Budeme trpezliví, ale urobíme to, čo musíme.“ Nemyslite si, že naše lietadlá a autobusy tam sú pre nič za nič.

Európski úradníci tvrdia, že pre udelenie bezvízového styku musí Turecko splniť 72 podmienok, vrátane tých najdôležitejších: uvoľnenie prísnych protiteroristických zákonov, ktoré sa používajú na umlčanie kritikov Erdogana, najmä od neúspešného prevratu v júli 2016. Turecko sa zaprisahalo, že tieto požiadavky EÚ nesplní.

Kritici liberalizácie vízovej politiky sa obávajú, že by milióny tureckých štátnych príslušníkov mohli migrovať do Európy. Rakúsky magazín Wochenblick nedávno napísal, že 11 miliónov Turkov žije v chudobe a „mnohí z nich snívajú o presťahovaní sa do strednej Európy„.

Iní analytici sa domnievajú, že Erdoğan považuje oslobodenie od vízovej povinnosti za príležitosť na „vývoz“ tureckého „kurdského problému“ do Nemecka. Podľa bavorského ministra financií Markusa Södera sa milióny Kurdov chystajú využiť bezvízového styku k úteku do Nemecka, aby unikli Erdoganovmu prenasledovaniu: „Dovážame si vnútorný turecký konflikt,“ varoval. „Nakoniec môže priplávať menej migrantov na lodiach, ale viac ich priletí lietadlom.

Európska únia sa teraz ocitá v absurdnej neriešiteľnej situácii, ako vystrihnutej z románu Hlava 22. Zdá sa, že Turecko je rozhodnuté zaplaviť Európu migrantami akýmkoľvek spôsobom: s povolením Európy cestou bezvízového styku, alebo bez povolenia Európy, ako odvetou za neposkytnutie bezvízového styku.

Grécki úradníci nedávno oznámili, že vypracovali núdzové plány na zvládnutie novej migračnej krízy. Turecko hostí asi tri milióny migrantov zo Sýrie a Iraku, z ktorých mnohí pravdepodobne čakajú na príležitosť utiecť do Európy.

Taliansko sa tiež pripravuje na najhoršie. Podľa IOM je teraz v Líbyi až milión ľudí, predovšetkým z Bangladéša, Egypta, Mali, Nigeru, Nigérie, Sudánu a Sýrie, ktorí čakajú na prekročenie Stredozemného mora.

Riaditeľ kancelárie Organizácie Spojených národov v Ženeve Michael Møller varoval, že Európa sa musí pripraviť na príchod ďalších miliónov migrantov z Afriky, Ázie a Stredného východu. V rozhovore pre The Times povedal:

„To, čo sme videli, je jednou z najväčších ľudských migráciou v dejinách. A bude sa to ďalej zrýchľovať. Všetci mladí ľudia majú mobilné telefóny a vidia, čo sa deje v iných častiach sveta, a to na nich pôsobí ako magnet.“

Nemecký minister pre rozvoj Gerd Müller toto varovanie opakoval:

„Najväčšie migračné toky nás ešte len čakajú: populácie Afriky sa v najbližších desaťročiach zdvojnásobia. Krajiny ako Egypt vzrastú na 100 miliónov ľudí, Nigéria na 400 miliónov. V našom digitálnom veku s internetom a mobilnými telefónmi vie každý o našej prosperite a životnom štýle.“

Müller dodal, že iba 10% z tých, ktorí sú v súčasnej dobe v pohybe, sú už v Európe: „Osem až desať miliónov migrantov je stále na ceste.

Soeren Kern je spolupracovník Gatestone Institute so sídlom v New Yorku, USA.