• Vyhlásenie môže poskytnúť politickú muníciu Trumpovým protivníkom. Ale ak nie sú ochotní rozšíriť výroky Jamesa Comeyho a naopak vytrhnúť Trumpove výroky z kontextu a ak nie sú pripravení vzdať sa dôležitých ústavných princípov a občianskych slobôd, ktoré nás všetkých chránia, nemali by vyhľadávať spôsoby, ako rozšíriť už dnes elastické trestné zákony a zmenšiť trvalé ústavné záruky v nebezpečnej a márnej snahe kriminalizovať politické nezhody.
  • Prvou obeťou straníckej snahy o „zostrelenie“ politického súpera – či to boli republikáni idúci po Clintonovi alebo demokrati idúci po Trumpovi – sú často občianske slobody. Všetci Američania, ktorí sa obávajú o Ústavu a občianske slobody sa musia spojiť, aby protestovali voči úsiliu o rozšírenie existujúceho trestného práva na zasiahnutie politických oponentov.
  • Dnes je to Trump. Včera to bol Clinton. Zajtra by ste to mohli byť aj vy.

V roku 1992 vtedajší prezident George H.W. Bush omilostil Caspara Weinbergera a päť ďalších osôb, ktoré boli obvinené alebo odsúdené v súvislosti s predajom zbraní Iran-Contra. Osobitný prokurátor, Lawrence Walsh, zúril, obvinil Busha z marenia jeho prebiehajúceho vyšetrovania a naznačoval, že to mohol urobiť pre to, aby sa zabránilo Weinbergerovi alebo ostatným ukázať prstom pri obvinení na samotného Busha. New York Times tiež uviedol, že vyšetrovanie by poukázalo na samotného Busha.

To je to, čo povedal Walsh:

Utajovanie [kauzy] Irán-contra, ktoré trvá už viac ako šesť rokov, je teraz doplnené milosťou Casparovi Weinbergerovi. Pripravíme úplnú správu o našich zisteniach Kongresu a verejnosti, kde budú popísané podrobnosti a rozsah tohto utajovania.

Prezident Bush nebol obvinený z marenia spravodlivosti ani nebol vyšetrovaný. Ani ďalší prezidenti, ktorí zasahovali do prebiehajúceho vyšetrovania alebo stíhania neboli obvinení z marenia úradného rozhodnutia.

Je pravda, že medzi obvinením a začatím trestného konania, ktoré boli vznesené proti prezidentovi Nixonovi bol jeden za marenia výkonu úradného rozhodnutia, ale Nixon sa dopustil nezávislého trestného činu, keď prikázal svojim asistentom klamať FBI, čo je porušením paragrafu 1001 federálneho trestného zákonníka.

Z pozadia tejto histórie a precedensu vyplýva, že vyhlásenie bývalého FBI riaditeľ James by nemalo byť brané do úvahy. Comey sám uznal, že,

Počas histórie sa niektorí prezidenti rozhodli, že kvôli „problémom“ s Justíciou by mali držať Ministerstvo spravodlivosti nakrátko. Ale rozmazanie týchto hraníc nakoniec problémy zhoršuje tým, že podkopáva dôveru verejnosti v inštitúcie a ich prácu.

Comey tiež priznal, že prezident mal ústavnú právomoc vyhodiť ho z ľubovoľného, alebo dokonca žiadneho dôvodu. President Donald Trump tiež mal ústavnú právomoc nariadiť Comeymu ukončiť vyšetrovanie Flynna. Mohol Flynna omilostiť tak, ako Bush odpustil Weinbergerovi a teda ukončiť vyšetrovanie Flynna, ako Bush ukončil vyšetrovanie Iran-Contra. Čo Trump nesmel urobiť, je to, čo Nixon spravil: nariadiť svojim asistentov klamať FBI, alebo spáchať iné, nezávislé zločiny. Neexistuje žiadny dôkaz, že Trump toto urobil.

Majúc tieto faktory na pamäti, poďme sa pozrieť na vyhlásenie Comeyho.

V písomnom vyhlásení bývalého riaditeľa FBI James Comeyho, ktoré bolo vydané vo štvrtok pred jeho výpoveďou pred spravodajským výborom Senátu, neposkytuje dôkaz, že prezident Trump sa dopustil marenia spravodlivosti alebo iného trestného činu. V skutočnosti to silne naznačuje, že aj pri najširšej akceptovateľnej definícii marenia výkonu spravodlivosti, nebol žiadny takýto trestný čin spáchaný.

K rozhodujúcej konverzácii došlo v Oválnej pracovni 14. februára medzi prezidentom a vtedajším riaditeľom. Podľa vtedajšieho memoranda, ktoré Comey vydal, prezident vyjadril svoj názor, že generál Flynn „je dobrý človek.“ Comey odpovedal: „Je to dobrý človek.

Prezident uviedol nasledovné: „Dúfam, že na jeho činnosť môžete nazerať pozitívne a necháte ho na pokoji.

Comey pochopil, že to bol odkaz iba na vyšetrovanie Flynna a nie „širšieho vyšetrovania Ruska alebo prípadných väzieb na kampaň.

Comey už predsa prezidentovi povedal, že „jeho osobne už nevyšetrujeme.

Comey pochopil, že „prezident prišiel so žiadosťou prerušiť akékoľvek vyšetrovanie Flynn v súvislosti s falošnými tvrdeniami o jeho rozhovoroch s ruským veľvyslancom v decembri.

Comey nepovedal, že by to „mal nechať plávať,“ a v skutočnosti nevyhovel žiadosti prezidenta, aby tak urobil. Ani Comey nenahlásil tento rozhovor Generálnemu prokurátorovi alebo akémukoľvek inému prokurátorovi. Bol v rozpakoch nad tým, čo považoval za porušenie súčasných tradícií nezávislosti FBI od Bieleho domu, aj keď uznal, že „v histórii sa niektorí prezidenti rozhodli, že kvôli „problémom“ s Ministerstvom spravodlivosti by mali držať rezort nakrátko.

To je však úmyselné zľahčovanie.

V celej americkej histórii – od Adamsa k Jeffersonovi, Lincolnovi, Rooseveltovi, Kennedymu až k Obamovi – prezidenti riadili (nielen požadovali) ministerstvo spravodlivosti na to, aby boli konkrétne osoby alebo kategórie osôb vyšetrované a stíhané (alebo nestíhané).

Nie je to tak dávno, čo sa objavila tradícia nezávislého Ministerstva spravodlivosti a FBI. Ale tradície, dokonca aj tie priaznivé, nemôžu tvoriť základ pre obvinenie z trestného činu. Bolo by oveľa lepšie, keby naša ústava definovala prokurátorov, ktorí by neboli súčasťou exekutívy pod vedením prezidenta.

Vo Veľkej Británii, Izraeli a ďalších demokraciách, ktoré rešpektujú právny štát, riaditeľ prokuratúry alebo generálny prokurátor sú príslušníci orgánov presadzovania práva, ktoré sú podľa zákona nezávislé od vlády.

Ale naša ústava robí z Generálneho prokurátora jednak hlavného štátneho zástupcu a tiež aj hlavného politického poradcu prezidenta v otázkach spravodlivosti a presadzovania práva.

Prezident môže v rámci ústavného práva riadiť Generálneho prokurátora a jeho podriadeného, riaditeľa FBI, povedať im, čo majú robiť, koho stíhať a koho nestíhať. V skutočnosti má prezident ústavnú právomoc zastaviť vyšetrovanie ktorejkoľvek osoby tým, že jednoducho túto osobu omilostí.

Predpokladajme vo veci argumentácie, že prezident by povedal Comeymu nasledujúce slová: „Už nemáte právo vyšetrovať Flynna, pretože som sa rozhodol, že ho omilostím.“ Bol by tento výkon ústavnej právomoci prezidenta dávať milosť trestným marením spravodlivosti? Samozrejme, že nie. Prezidenti to robia po celý čas.

Prvý prezident Bush omilostil Caspara Weinbergera, svojho ministra obrany, uprostred vyšetrovania, ktoré by mohlo viesť k obvineniu Busha. To nebolo marením spravodlivosti a ani milosť Flynnovi by nebol zločin. Prezident nemôže byť obvinený z trestného činu za riadne vykonávanie svojej ústavnej právomoci.

Z rovnakého dôvodu prezident Trump nemôže byť obvinený z marenia spravodlivosti kvôli vyhodeniu Comeyho, pretože mal ústavnú právomoc to urobiť.

Vyhlásenie Comeyho naznačuje, že prezident ho vyhodil z jediného dôvodu – kvôli jeho odmietnutiu alebo opomenutiu verejne oznámiť, že FBI nevyšetrovala Trumpa osobne. Trump „opakovane“ povedal Comeymu“dostať túto skutočnosť von,“ a on to neurobil.

Ak je to pravda, toto určite nie je marenie spravodlivosti.

Nie je marením spravodlivosti ani žiadať lojalitu od riaditeľa FBI, ktorí odpovedal „dostanete to („úprimnú lojalitu“) odo mňa.

Comey pochopil, že on aj prezident mohli porozumieť vágnej formulácii – „úprimná lojalita“ – inak. Ale žiadny rozumný výklad týchto rozporuplných slov by neviedol k spáchaniu trestného činu. Mnoho Trumpových protivníkov dúfalo, že vyhlásenie Comeyho by poskytlo „dymiacu zbraň„.

To sa nestalo.

Namiesto toho Comey oslabil už tak slabú kauzu marenia spravodlivosti.

Vyhlásenie môže poskytnúť politickú muníciu Trumpovým protivníkom. Ale ak nie sú ochotní rozšíriť výroky Jamesa Comeyho a naopak vytrhnúť Trumpove výroky z kontextu a ak nie sú pripravení vzdať sa dôležitých ústavných princípov a občianskych slobôd, ktoré nás všetkých chránia, nemali by vyhľadávať spôsoby, ako rozšíriť už dnes elastické trestné zákony a zmenšiť trvalé ústavné záruky v nebezpečnej a márnej snahe kriminalizovať politické nezhody.

Prvou obeťou straníckej snahy o „zostrelenie“ politického súpera – či to boli republikáni idúci po Clintonovi alebo demokrati idúci po Trumpovi – sú často občianske slobody. Všetci Američania, ktorí sa obávajú o Ústavu a občianske slobody sa musia spojiť, aby protestovali voči úsiliu o rozšírenie existujúceho trestného práva na zasiahnutie politických oponentov.

Dnes je to Trump. Včera to bol Clinton. Zajtra by ste to mohli byť aj vy.


Alan Dershowitz, je mimoriadne uznávaný emeritný profesor práva na Harvard Law School, kde obsadil miesto nazvanom po legendárnom sudcovi Najvyššieho súdu Felixa Frankfurterovi. Autor kníh „Pohľad od základov: Môj život v zákone“ a „Volebná dysfunkcia. Sprievodca nevzrušivým humorom

Zdroj: Gatestone Institute