Britskému denníku Evening Standard to povedal politik Alistair Burt. Ten novinám vysvetlil dôvod, prečo minister zahraničných vecí Boris Johnson nebol schopný presvedčiť zvyšok summitu G7 o uvalení sankcií na Rusko.

Rusko zostáva najväčším vývozcom ropy a zemného plynu do Európskej únie. „S pomocou zásobovania energiou Rusko pevne drží niektoré časti kontinentálnej Európy,“ povedal Burt.

Denník pripomína, že zhruba 35% európskeho plynu pochádza z Ruska, a dokonca Británia sa stala závislá na ruskom plyne po roku 2015, kedy Centrica podpísala novú zmluvu s Gazpromom. Podľa Evening Standard všeobecné prekvapenie bolo vyvolané tým, že EÚ rozšírila sankcie proti Iránu, ale proti rozšíreniu sankcií voči Rusku sa postavili Nemecko a Francúzsko.

V komentári novinám dvaja bývalí ministri zahraničia uviedli, že nedostatok podpory na túto tému poškodili povesť Borisa Johnsona.

Podľa Malcolma Rifkinda, v krátkodobom horizonte to Johnsona zasiahlo, ale „nie je to prvý minister zahraničných vecí, ktorého iniciatívy sa nestretli s podporu kolegov“.

Avšak Rifkind povedal, že nie je jasné, či Johnsonovi tému odporučili profesionálni diplomati alebo to bola len jeho iniciatíva. Ďalší bývalý minister zahraničných vecí Veľkej Británie označil Borisa Johnstona za „extrémne arogantného“. S ohľadom na rokovania amerického ministra zahraničia Rexa Tillerson a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova v Rusku, Malcolm Rifkind poznamenl, že „by bolo naivné a nerealistické“ premýšľať o akéjsi dohode, ktorá by vylúčila Asada v blízkej budúcnosti.

„Bohužiaľ, pán Putin nezmení svoju politiku ohľadom Asada, a to napriek spoločnému úsiliu Rexa Tillersona a Borisa Johnsona,“ povedal Rifkind denníku Evening Standard.