EUROACTIV: Už aj Kiska o ňom hovorí. Ale čo je jadro EÚ?

Prezident Andrej Kiska sa v správe o stave republiky opatrne vyslovil za vstup Slovenska do jadra Európskej únie.

„Slovenskej republike ako jej politickí reprezentanti neposlúžime tým, že budeme zlostne vykrikovať nekompromisné postoje z periférie európskej politiky,“ povedal Kiska v stredu 14. júna v pléne Národnej rady SR. „Ale tým, že budeme trpezlivo hľadať kompromisné riešenia za jedným stolom. V jadre Európskej únie. V prvej lige európskej politiky.“

Podľa Kisku však „nie je možné riadiť úniu, ktorá sa nedokáže  rozhýbať, lebo raz sa zatne jeden, inokedy druhý.“

Prezident nadviazal na ostrú výmenu Robert Fica (Smer-SD) a Richarda Sulíka (SaS). Premiér najskôr povedal, že ak sa Slovensko nestane súčasťou európskeho jadra, ktoré sa integruje rýchlejšie, zostane „odstavené v depe na druhej koľaji.“ Sulík potom Fica kritizoval, že nepovedal, čo znamená byť v európskom jadre.

Ako bude toto nové jadro, ktoré môže byť témou budúcotýždňového európskeho summitu, vyzerať?

Európske jadro podľa Fica

Fico svoje predstavy o európskom jadre načrtol už skôr.

Slovensko sa podľa neho musí zapojiť do užšej integrácie, ktorá sa bude odohrávať v eurozóne. Užšia integrácia bude znamenať aj veľmi citlivé rozhodnutia, napríklad v sociálnej či daňovej oblasti, uviedol premiér.

„Budú to aj významné rozhodnutia, ktoré sa budú týkať aj obrany a bezpečnosti, kde sa bude možno integrácia prejavovať v intenzívnejšej spolupráci krajín, pokiaľ ide o zbrojné výdavky na obranu,” vyhlásil Fico.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer-SD) spresnil, že domáca diskusia sa bude odohrávať v Rade solidarity a rozvoja, v ktorej sedia zamestnávatelia, odbory, neziskové organizácie aj cirkvi.

Rada sa bude postupne venovať jednotlivým témam užšej integrácie. Na konci júna začne podľa Lajčáka so sociálnymi vecami.

Sociálna Európa. Aj migrácia?

Keď neskôr Fico reagoval na Sulíka, bol konkrétnejší.

„Mám byť proti tomu, ak by integrácia tohto typu bola založená na spoločnej minimálnej mzde?“ položil si rétorickú otázku. Integrácia v sociálnej oblasti podľa neho prinesie zákaz sociálneho dumpingu ako aj zbližovanie životných úrovní.

Premiér však nespomenul oblasť migrácie. Slovensko prijalo v rámci relokačnej schémy len 16 z 902 žiadateľov o azyl, ktorých malo prijať. Keďže však vyjadruje väčšiu vôľu spolupracovať, Európska komisia mu nehrozí sankciami ako ostatným krajinám V4.

Komisia pri tejto príležitosti nezabudla pripomenúť, že Únia je založená na solidarite a spoločnej zodpovednosti.

Aj prístup k migrácii sa preto môže stať vstupenkou do európskeho jadra.

Ako si to predstavuje Macron

Témy migrácie a právneho štátu vyzdvihol počas predvolebnej kampane nový francúzsky prezident.

„Nemôžeme mať Európu, ktorá diskutuje o desatinnej čiarke v každej rozpočtovej otázke každej krajiny, a ktorá – keď máte členskú krajinu Únie ako Poľsko alebo Maďarsko – sa rozhodne neurobiť nič v otázkach súvisiacich s univerzitným vzdelávaním, utečencami, základnými hodnotami,“ myslí si Macron, ktorý bude svoju krajinu viesť najbližších päť rokov. Odkázal pritom na spor Bruselu o Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti a zároveň o ústavný súd vo Varšave.

Kandidát Macron sa vyjadroval v Amiens počas návštevy tamojšej fabriky Whirpool, ktorej výroba sa má presunúť do Poľska.

Ale aj dnes ako prezident Macron opakuje, že chce hlbšiu ekonomickú a sociálnu integráciu v eurozóne, silnejšiu obrannú politiku, ale aj reformu azylového systému.

Čakanie na francúzsko-nemecký motor

Francúzsky prezident sa samozrejme bude musieť dohodnúť s nemeckou kancelárkou alebo kancelárom, ktorý vzíde zo septembrových parlamentných volieb.

A nebude to mať ľahké. Najskôr musí ukázať, že sám dokáže reformovať francúzske financie a ekonomiku.

Nemecká kancelárka na prvom stretnutí s Macronom pripustila otvorenie európskych zmlúv. Akékoľvek silné či konkrétne vyjadrenia o hlbšej ekonomickej integrácii s Francúzskom však od nej pred domácimi voľbami nemožno očakávať. Iniciatíva preto nateraz vychádza hlavne z Paríža.

V minulosti sa však akákoľvek hlbšia integrácia odohrávala okolo francúzsko-nemeckého motora. Najnovší impulz prišiel s vlaňajším referendom o brexite. Na to nadviazala Európska komisia so svojimi piatimi scenármi ďalšej integrácie.

Za jeden z nich, vznik koalícií ochotných, sa potom vyslovili Francúzsko, Nemecko, TalianskoŠpanielsko.

1. Rozpočet pre eurozónu a Európsky menový fond

Aké konkrétne návrhy na hlbšiu integráciu možno očakávať tentokrát? Inak povedané, ako môže nové európske jadro vyzerať?

Odpoveď naznačujú minulé vyjadrenia francúzskych a nemeckých predstaviteľov, ako aj z práve prerokúvané návrhy. Základom diskusie je spoločný komentár vtedajších ministrov hospodárstva Sigmara Gabriela (za Sociálnodemokratickú stranu) a Emmanuela Macrona (za Socialistickú stranu), ktorý vydali v júni 2015 britskom Guardiane.

Vyslovujú sa v ňom v prvom rade za rozpočet pre eurozónu. Súčasné rozpočtové pravidlá pre jednotlivé krajiny totiž neumožňujú optimálnu fiškálnu politiku pre eurozónu ako celok v dobrých ani v zlých časoch. Jednotlivé ekonomiky čelia rozličným ekonomickým cyklom a spoločný rozpočet by umožňoval stabilizovať ich prostredníctvom investícií.

Ministri zdôraznili, že rozpočet nemá riešiť dlhodobú zadlženosť krajín. To bude úlohou Európskeho menového fondu, ktorý má vzniknúť z existujúceho Európskeho stabilizačného mechanizmu.

Gabriel a Macron sa zároveň prihovorili za nové spoločné pravidlá pre reštrukturalizáciu dlhu pre krajiny v najväčšej núdzi. O týchto návrhoch pravdepodobne hovorili na prvom stretnutí Macron s Merkelovou.

2. Daň z finančných transakcií a spoločná korporátna daň

Vtedajší ministri Nemecka a Francúzska v komentári tvrdia, že rozpočet eurozóny môže byť financovaný zo spoločnej dane z finančných transkacií a z čiastočne harmonizovaného spoločného základu korportánej dane.

Daň z finančných transakcií (FTT) je už teraz predmetom rokovaní vo formáte posilnenej spolupráce, teda nie všetkých 28 štátov. Zúčastňuje sa ich desať štátov vrátane Slovenska. Dohoda je podľa hlavného vyjednávača na dosah, nič však ešte nie je isté.

Financovanie rozpočtu eurozóny z korporátnej dane predpokladá dohodu na spoločných pravidlách. Komisia vlani predložila návrh spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB). Momentálne sa na ňom snažia dohodnúť členské štáty v Rade EÚ, diskusiu viedlo aj slovenské predsedníctvo.

Reforma má prebehnúť v dvoch fázach. V prvej fáze sa majú štáty dohodnúť na jednotných pravidlách pre nastavenie daňového základu, čo by malo zjednodušiť podmienky pre podnikateľov ako aj zabrániť firmám vyhýbať sa daňovým povinnostiam.

Druhá fáza je venovaná diskusii o spôsobe prerozdeľovania základu dane nadnárodných spoločností medzi členské štáty.

3. Minister financií a parlament pre eurozónu

Gabriel a Macron sa vo svojom komentári vyslovili za komisára pre euro a za vytvorenie skupiny europoslancov z eurozóny v rámci Európskeho parlamentu. Diskusia sa odvtedy už vyvinula, cieľ však zostal rovnaký: demokratizovať rozhodovanie v eurozóne.

Macron v prezidentskej kampani navrhol vytvorenie postu európskeho ministra hospodárstva a financií. Ten sa má podľa Macronovho programu zodpovedať novému parlamentnému zhromaždeniu eurozóny zloženému z národných (nie európskych) poslancov.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble v rozhovore po francúzskych voľbách privítal myšlienku demokratizácie eurozóny v podobe konzultatívnych právomocí pre parlament eurozóny; zložený z europoslancov. Súhlasil aj so založením rozpočtu pre eurozónu v podobe rozšíreného Európskeho stabilizačného mechanizmu.

On aj ďalší nemeckí predstavitelia však dlhodobo odmietajú priame rozpočtové transfery, o ktoré by sa v praxi mohol opierať taký rozpočet pre eurozónu, o ktorom hovorí Macron.

To sa týka aj európskeho poistenia v nezamestnanosti, ktoré by pomáhalo krajinám s dočasne vysokou nezamestnanosťou. Ako tému ho nastolilo slovenské predsedníctvo v Rade EÚ.

4. Minimálna mzda a sociálna únia

Celkom jasný nie je ani súčasný postoj Nemecka k ďalšiemu návrhu z komentáru Gabriela a Macrona.

Ide o čiastočnú harmonizáciu minimálnej mzdy, ktorú nový prezident presadzoval aj v kampani. V Európe však zatiaľ nie je na programe dňa.

O platoch v Únii sa naopak diskutuje už dlho, najnovšie v súvislosti s vyslanými pracovníkmi. Práve súčasne platná smernica zabezpečuje ľuďom, ktorí sú zamestnaní v jednom členskom štáte a pracujú v inom, minimálnu mzdu v hosťovskej krajine. V praxi sú však ich platy nižšie.

Komisia preto predložila návrh, ktorý povedie k zavedeniu platu bežného v danom sektore hosťovskej krajiny a niektorých ďalších opatrení. S tým súhlasia západoeurópske krajiny. Stredoeurópske krajiny vrátane Slovenska takúto revíziu odmietajú. Ich parlamenty už Komisii vystavili žltú kartu. Tá však trvá na svojom návrhu.

S cieľom budovať sociálnu úniu predložila Komisia nedávno celý balík opatrení. Keďže však v tejto oblasti nemá Únia právomoci, ide hlavne o odporúčania určené predovšetkým štátom eurozóny. Ústredným bodom je zrovnoprávnenie žien na trhu práce.

5. Obranná únia

Nad rámec ekonomických a sociálnych politík sa hovorí o integrácii v obrannej politike.

Na tú vyzvali vlani na jeseň vtedajší ministri obrany Nemecka a Francúzska, tú potvrdil aj bratislavský summit a o tej napokon hovoril Emmanuel Macron vo svojej predvolebnej kampani.

K debate minulý týždeň prispela aj Komisia, ktorá vydala nový dokument o obrane EÚ. Navrhla v ňom tri možné scenáre.

Prvý scenár hovorí o bezpečnostnej a obrannej spolupráci, v ktorej EÚ dopĺňa členské štáty, no jej účasť na náročných operácií zostáva obmedzená.

Druhý scenár ponúka formu zdieľanej bezpečnosti a obrany. Členské štáty podľa neho majú zdieľať určité finančné a operačné prostriedky a EÚ zohráva aktívnejšiu úlohu pri ochrane Európy navonok i vo vnútri.

Tretí scenár prichádza s víziou skutočnej spoločnej bezpečnosti a obrany. Podľa neho by vznikla spoločná obrana na základe článku 42 Zmluvy o EÚ, ktorá umožňuje skupine štátov posunúť európsku obranu na ďalšiu úroveň.

Komisia tiež navrhla Európsky obranný fond, ktorý má koordinovať, dopĺňať a posilňovať investície jednotlivých krajín do obranného výskumu a nákupov techniky.

6. Spoločná azylová politika

Azylová politika vystúpila do popredia v diskusii o viacrýchlostnej Európe v kontexte migračnej krízy. Z viacerých západoeurópskych krajín aj zo strany Komisie už zaznelo, že solidaritu sa v Únii nevzťahuje len na dotovanie chudobných regiónov, ale aj na migračnú politiku.

Nemecko svoj postoj vyjadrilo prijatím milióna žiadateľov o azyl. Emmanuel Macron sa v kampani nevyslovil proti prijímaniu utečencov. A ako prezident hovorí o potrebe reformy spoločnej azylovej politiky.

Isté je, že tá nepôjde cestou „flexibilnej solidarity“ či „efektívnej solidarity“, ako to navrhlo slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Slovenské koncepty zavrhlo nasledujúce, maltské predsedníctvo, ktoré trvá do konca júna.

Na stôl sa vrátili povinné kvóty a trestanie krajín za ich nedodržiavanie, napríklad aj krátením štrukturálnych fondov, píše Denník N. To je presne to, čo namietajú vyšehradské krajiny. Aj pred Súdnym dvorom EÚ, kam podali Slovensko a Maďarsko sťažnosť proti rozhodnutiu Rady z roku 2015 o povinnom prerozdeľovaní utečencov.

Okrem odporu proti povinným kvótam sa Vyšehradská skupina zhodne na silnej podpore spolupráce s tretími krajinami cez migračné kompakty podľa vzoru dohody s Tureckom a na ochrane vonkajších hraníc Únie, kde je pripravená prispieť finančne či personálom.

ZDROJ: EUROACTIV


Publikovaný

v

, ,

od

Značky: