Arménska tlačová agentúra News.am informuje o návšteve delegácie EEAS (európskeho „Ministerstva zahraničných vecí“) v Arménsku. Dirk Lorenz na tlačovej konferencii po ukončení rozhovorov povedal, že ak chce Arménsko pokračovať v spolupráci s EÚ, musí zavrieť atómovú elektráreň v Metsamore.

Stretnutie, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia z oddelenia pre Východné partnerstvo, bolo zamerané na otázky energie.

EÚ aj naďalej trvá na uzavretí arménskej jadrovej elektrárne v Metsamore, povedal, 30. januára v Jerevane zástupca vedúceho oddelenia Východného partnerstva Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS „ministerstvo zahraničia EÚ“), Dirk Lorenz.

Je nemožné ju vylepšiť tak, aby plne spĺňala medzinárodné bezpečnostné požiadavky,“ povedal predstaviteľ Únie.

Podľa dohody s EÚ na základe komplexného a rozšíreného partnerstva (CEPA) 24. novembra 2017 Jerevan sľúbil, že svoje predpisy uvedie plne do súladu s normami EÚ. EEAS k tomu poznamenáva, že to platí aj pre jadrovú bezpečnosť. Vyradenie jadrovej elektrárne Metsamor je jeden z hlavných cieľov v spolupráci EÚ s Arménskom

EÚ očakáva, že Jerevan navrhne relevantnú „cestovnú mapu“ postupného odstránenie tohto „problému„.

Lorenz tvrdí, že si uvedomuje dôležitosť otázky energetickej bezpečnosti Arménska dôležitá a že je to potrebné brať do úvahy.

Avšak uviedol, že podľa dohody medzi EÚ a Arménskom, krajina vykoná legislatívne normy Európskej únie v trvaní od dvoch do piatich rokov.

Brusel považuje sovietske atómové technológie za bezpečnostné riziko. Preto požaduje zastavenie arménskej jadrovej elektrárne ako súčasť rozvoja partnerstva s EÚ.

Elektráreň bola postavená v 80-tych rokoch podľa sovietskeho projektu a poskytuje asi 40% spotreby energie v Arménsku. Podobnú požiadavku museli kvôli EÚ splniť pred niekoľkými rokmi v Litve, rovnako ako aj na Slovensku. Po zatvorení jadrovej elektrárne Ignalina a Jaslovské Bohunice sa obe krajiny stali čistými dovozcami elektrickej energie.

Pozícia Jerevana je stále vyhýbavá: Arméni sú pripravení jedného dňa jadrovú elektráreň vypnúť. V súčasnosti sú však zaneprázdnení predĺžením trvania jej životnosti na desať rokov.

Arménska jadrová elektráreň bola spustená v roku 1980 (2 jednotky s reaktormi VVER-440 – 440 MW). Obe boli zastavené v roku 1989 po zemetrasení v Spitaku. To spôsobilo akútnu energetickú krízu v republike a oba bloky jadrovej elektrárne boli opätovne spustené v roku 1995.

Dnes funguje už len druhá jednotka (407,5 MW), ktorá poskytuje viac ako 40% spotreby elektriny v Arménsku.

Ruský „Rosatom“ na tému možnej výstavbe novej jednotky diskutoval s arménskymi partnermi celé roky. Arménska strana však jednoducho nemá žiadne prostriedky

Rosatom sa už vzdal námahy a z potenciálnych plánov korporácie sa Arménsko vyparilo

Pri téme jadrovej elektrárne sa Jerevan správa obozretne. Hovorca ministra energetiky a prírodných zdrojov Arménska Vasak Tarpošjan potvrdil správy o nutnosti plánu likvidácie

Povedal, že konečným výsledkom rokovaní medzi Arménskom a EÚ bola „jasná požiadavka,“ vytvorenia „cestovnej mapy“ na demontáž jadrových elektrární.

Potrvá to určitý čas a je zrejmé, že jadrová elektráreň v určitom okamihu musí prestať pracovať,“ dodal

Hovorca ministra však pripomenul, že zatiaľ sa realizuje program na predĺženie životnosti bloku elektrárne o desať rokov (do roku 2026). Finančné prostriedky poskytlo Rusko vo forme pôžičky vo výške 270 miliónov dolárov a dotácie vo výške 30 miliónov dolárov. Predĺženie životnosti realizuje ruské spoločnosť Rosatom.

Rosatom nekomentoval bezpečnosť arménskej jadrovej elektrárne. MAAE nie je v tejto otázke kompetentné, za jadrovú bezpečnosť je zodpovedný národný regulačný orgán.

V decembri 2016 vydala MAAE správu s odporúčaniami týkajúcimi sa bezpečnosti arménskej jadrovej elektrárne, týkajúcu sa stratégie a kľúčových prvkov dlhodobej bezpečnej prevádzky elektrárne (odporúčania by sa mali vykonať v tomto roku).

Brusel naposledy dosiahol zastavenie jadrových elektrární sovietskej konštrukcie na konci roka 2009. Vtedy Vilnius uzavrel blok jadrovej elektrárne Ignalina, po ktorom sa Litva z vývozcu elektrickej energie stala dovozcom. Ešte predtým v roku 2006 Slovensko zastavilo jeden blok elektrárne Jaslovské Bohunice V1.

Vilnius prostriedky pre novú elektráreň nenašiel, ale vyvolalo to spustenie projektov Rosatomu v Kaliningradskej oblasti (Baltická elektráreň, výstavba je teraz zmrazená) a Bielorusku (Ostrovecká elektráreň, vo výstavbe).

V prípade Arménska je situácia ťažšia: výroba energie v jadrovej elektrární je lacná. Pomocou tejto výroby sú dotované tarify pre malospotrebiteľov. Zvýšenie cien energie v roku 2015 viedlo k nepokojom v Jerevane, po ktorom vláda odmietla zvýšenie taríf.

Vláda zvýšila tlak na „Gazprom“ s požiadavkou na zníženie cien zemného plynu a ruskí investori začali opúšťať sektor arménskej energetiky ( „Inter RAO“ predal aktíva štátnej spoločnosti „Taširo „, „RusHydro“ hľadá kupca pre vodnú elekráreň v kaskáde Sevan-Hrazdan).

Otázka možnej alternatívy JE v Jerevanu nebola vyriešená. Zástupca ministra energetiky Haik Haruťjuňjan nevylúčil, že sa môže využiť obnoviteľná energia, ale „je predčasné hovoriť o niečom konkrétnom

Nová generácia politikov však bude čeliť starým problémom: návratnosť investícií si bude vyžadovať zvýšenie energetických taríf. Natalia Porochová z analytickej ratingovej agentúry ACRA poznamenáva, že súčasné „zelené tarify v EÚ sú 8 až 15 krát vyššie ako náklady na prevádzku jadrových elektrární.