Bývalý portugalský štátny tajomník pre EÚ Bruno Maçães spomína, ako v ňom čítanie jedného zápisnice z únijného rokovaní vyvolala víziu konca politiky:

Zmyslom Európskej únie nie je prijímať politické rozhodnutia. Snaží sa vyvinúť súbor pravidiel, ktorý by bol aplikovaný na zložitú politickú a sociálnu realitu viacmenej autonómne. Akonáhle budú raz pravidlá zavedené, môžu operovať bez ľudského zásahu. Systém by samozrejme potreboval periodickú údržbu, tak ako ju potrebuje robot, ale ide o to, vytvoriť systém pravidiel, ktoré fungujú sama. Dosiahli sme konca dejín v tom zmysle, že ľudské rozhodovanie bude nahradené rutinnou aplikáciou systému pravidiel.

A teraz si predstavte, že sa táto politická umelá inteligencia naraz musí popasovať s niečím tak nepredvídateľným, ako je fenomén Trump. Nesystémovosťou jeho správania je úplne paralyzovaná. „Pozor, objekt v transatlantickom priestore vydáva signály nezlučiteľné s liberálnym komunikačným protokolom,“ vydáva varovné hlásenia. A pritom vôbec nie je schopná vyhodnotiť, čo vlastne tento novoobjavený organizmus chce a ako to dosahuje.

Potom, čo Trump od začiatku svojho ťaženia republikánskymi primárkami, teda počas dvoch rokov, hovoril opakovane o tom, že USA dopláca na to, že spojenci v NATO nevydávajú dosť na obranu, sú európski politici šokovaní, že americký prezident ich na summite NATO obviní, že nevydávajú dosť na obranu. Potom, čo Trump najneskôr od vstupu do prezidentskej kampane opakuje, že globálne obchodné pravidlá sú pre USA nevýhodné a on ich mieni zmeniť, sú Európania v šoku, že sa Trump snaží zmeniť obchodné pravidlá.

V oboch prípadoch je Trumpov prístup potenciálne deštruktívny, pomýlený a nebezpečný. Trump podľa mnohých informácií naozaj má rád clá a myslí si, že Amerika nepotrebuje spojencov. V oboch prípadoch má však pri všetkej svojej neinformovanosti v dôležitých ohľadoch pravdu. Spojenci skutočne vydávajú na obranu hanebne málo a európsky trh je skutočne chránený obchodnými bariérami viac ako ten americký – dospela k tomu napríklad štúdia nemeckého výskumného ústavu Ifo. Čerstvá štúdie Medzinárodného menového fondu zase dáva za pravdu Trumpová argumentu, že euro je pre nemeckú ekonomiku naozaj podhodnotené, zatiaľ čo dolár pre americkú nadhodnotený. A v oboch prípadoch Európania reagujú tak, že fakty jednoducho ignorujú. Tvária sa, že sú nepodstatné, že neexistujú, že je neslušné o nich hovoriť. Sú rozhodnutí ich jednoducho vysedieť. To je preferovaná stratégia,

Rokovania s Trumpom od tej doby, čo uvalil clá na oceľ a hliník, boli obtiažne. Bolo ťažké zistiť, čo presne chce a čo z jeho výrokov možno brať vážne. Ale od toho snáď máme brilantný aparát Európskej komisie, aby bol schopný viesť nie iba jednoduché rokovania, ale aj obtiažne. EÚ mohla skúšať prichádzať s vlastnými nápadmi. Mohla skúšať brať USA za slovo a napríklad skúsiť, či minister financií Mnuchin blufuje, keď navrhuje vytvorenie zóny voľného obchodu. Mohla sa snažiť presvedčiť Trumpa, že by mali nájsť riešenie svojich problémov a spoločne postupovať proti väčšiemu nebezpečenstvu, Číne.

Predseda Komisie Juncker prichádza, podľa stredajších správ, do Washingtonu s dvoma návrhmi: buď EÚ odstránia clá na autá pre všetkých obchodných partnerov, alebo USA a EÚ vytvoria zónu voľného obchodu pre priemyselné tovary. Dozvedáme sa to pokútne zo spravodajstva amerických médií.

Keď mala kancelárka Merkelová domáce politické ťažkosti kvôli migračnej politike, snažil sa pre ňu Juncker iniciatívne zorganizovať ad-hoc minisummit (to je ten, kam Česko nebolo pozvané). Kde je summit, na ktorom by sa formulovala európska stratégia pre obchod s USA? Evidentne si vyžaduje nové, nekonvenčné myslenie a nový mandát.

Namiesto toho prichádza Juncker s návrhmi, ktoré nemôžu zohľadňovať záujmy všetkých členských krajín. Jeden z nich, vynulovanie ciel na autá, je dokonca návrhom nemeckých automobiliek, ktorý im pomohol sformulovať americký veľvyslanec v Nemecku Richard Grenelle. Ostatné členské krajiny môžu len zízať, že odovzdali právomoci v medzinárodnom obchode do Bruselu preto, aby sa európska obchodná politika stala obchodnou politikou nemeckých automobiliek.

Postpolitická umelá inteligencia prešla na manuálne ovládanie, ale toto ovládanie už vo velíne nikto nedokáže.

Zdroj: Echo24