Kedysi bohatá Saudská Arábia sa topí v problémoch – čelí rastúcej chudobe (a nespokojnosti) svojich poddaných, hospodári s deficitom. „Nevíťazne“ sa vyvíja aj agresia proti chudobnému Jemenu. So zvrhnutím Assada to tiež nevyzerá trikrát nádejne. A navrch ešte jedna vetva saudského kráľovského rodu vykonala palácový prevrat a vylúčila z hry vetvu druhú, ktorá sa určite nebude len nečinne prizerať. Mesto Avámíja na šíitskom (a ropnom) juhovýchode krajiny pripomína po mesiaci „policajnej akcie proti ozbrojencom“ zo všetkého najviac zničený Mosul.

Za tejto situácie dorazil koncom mája do Rijádu Donald Trump. Tamojším panovníkom urobil – za 400 miliárd dolárov za americké zbrane a investície do infraštruktúry – radosť. Obvinil šiítsky Irán, s ktorým Saudovia súperia o neuchopiteľnú pozíciu „lídra moslimského sveta„, zo všetkého zlého vrátane podpory terorizmu.

Uznávaný komentátor Fareed Zakaria k tomu na CNN pripomenul, že „vyše 94 percent úmrtí spôsobených islamským terorizmom od roku 2001 má na svedomí Islamský štát, al-Kájda a ďalší sunnitskí džihádisti“ a že „takmer každý teroristický útok na Západe je nejakým spôsobom spätý so Saudskou Arábiou, zatiaľ čo prakticky žiadny nemožno spojiť s Iránom „. Ale koho dnes ešte zaujímajú fakty.

Saudovia podľa všetkého vnímajú boj proti Iránu ako reálnejšiu cestu k získaniu rešpektu doma aj vo svete než riešenie ostatných svojich problémov. Preto sa rozhodli vyskúšať si svoju moc na malom, ale bohatom Katare.

Tamojší emir preslávil svojou „nezávislosť“ – má po ruke mocnú mediálnej páku v podobe televízie al-Džazíra, na rozdiel od Saudov, ktorí podporujú Islamský štát, uprednostňujú al-Kájdu a Moslimské bratstvo, a čo viac, je jediný „plynový“ medzi ropnými monarchiami Perzského zálivu. O svoje náleziská v mori sa navyše delí s Iránom, a teda – chtiac nechtiac – musí s Teheránom spolupracovať. To sa teraz Saudovia rozhodli zmeniť – blokádou Kataru a jeho „izoláciou“.

Donald Trump im slovne pomáha, ako môže, avšak veľké úspechy na obzore nie sú. Saudov podporili napríklad Spojené arabské emiráty, Egypt či jemenská bábková vláda (ktorá sídli v Saudskej Arábii).

Stranou ale zostali Omán alebo Kuvajt, ktoré sú z geografických aj surovinových dôvodov takisto nútené vnímať Irán vecne a bez ideológie. Za Katar sa naopak okamžite postavilo Turecko, ktoré svoju pozíciu koordinuje s Iránom, a katarský minister zahraničia sa znenazdajky zjavil v Moskve, kde vzápätí zaznela „zhoda názorov“ na vojnu v Sýrii.

S ohľadom na prvé mesiace vo funkcii sa zdá, že Donald Trump vcelku bežne hádže slovami, bez toho, aby príliš vážil ich dôsledky. Pokiaľ ale ľahkovážne podporil Saudov v ich ťažení proti Iránu, dal im fakticky bozk smrti. Protisaudský blok Turecka, Iránu a Ruska môže byť pre Rijád príliš veľkým sústom. V kombinácii s neschopnosťou „neomylných“ kráľov priznávať svoje chyby sa hrá vabank.

(Autorka je komentátorkou Literárnych novín. Autorský komentár vyšiel na ekonomickom portály E15.cz)