Z plynovodu Nord Stream II, ktorý má po roku 2019 viesť plyn z Ruska do Nemecka, bude Európanov ešte nejakú dobu bolieť hlava. Dnes budú ministri energetiky prvýkrát rokovať o požiadavke komisie, aby jej schválili mandát pre rokovanie s Ruskom a Gazpromom, podľa akých pravidiel sa bude riadiť prevádzka potrubí na dne Baltu. Súčasťou mandátu by mala byť tiež požiadavka, aby Rusi zachovali dlhodobý tranzit cez Ukrajinu po roku 2019.

Kancelárka Angela Merkelová tvrdí, že mandát nie je potrebný. Poliaci by zase chceli, aby komisia bola pri rokovaní čo najtvrdšia. Severské štáty, ktorých teritoriálnymi vodami plynovod povedie, žiadajú objasnenie podmienok, za ktorých majú stavbu povoliť. O mandáte by sa malo rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, takže kritici plynovodu by mohli byť prehlasovaní.

Gazprom už o povolenie vo všetkých krajinách požiadal. Pretože potrubie povedie aj v medzinárodných vodách, nebudú sa na ne automaticky vzťahovať únijné pravidlá pre plynovú infraštruktúru. Ide napríklad o oddelenie prevádzkovateľa plynovodu od obchodníka s plynom alebo voľný prístup ďalších obchodníkov k prepravnej kapacite.
Stavba plynovodu sa komisii nepozdáva, pretože údajne neslúži európskym záujmom.

„Má potenciálne negatívny vplyv na krajiny strednej a východnej Európy a môže byť devastujúca pre Ukrajinu, ktorá by prišla o tranzit ruského plynu,“ vyhlásil v polovici júna podpredseda komisie Maroš Šefčovič.

O pár dní neskôr na pražskej konferencii európskej plynárenskej organizácie GIE presviedčal zástupca riaditeľa Gazpromu Alexander Medvedev, že sa komisia bojí zbytočne.

„Gazprom Export už zarezervoval kapacitu plynovodov v Nemecku, Česku a na Slovensku v otvorených aukciách. Nord Stream II touto cestou privedie plyn do Rakúska. Pre Česko to znamená zvýšenie tranzitu a vyššie príjmy z prepravy,“ vyhlásil Medvedev.

Európe by bez nového baltského plynovodu v roku 2035 chýbala kapacita pre dovoz najmenej 84 miliárd metrov kubických plynu ročne, odvolával sa na štúdiu Medzinárodnej agentúry pre energiu.

Prípravy plynovodu skomplikovali aj sankcie voči Rusku, ktoré schválil americký Kongres. Európski partneri Gazpromu by podľa nich mohli v USA čeliť trestu. Proti americkému kroku sa už ohradila nemecká a rakúska vláda. Tamojšie firmy Uniper, Wintershall a OMV sa na stavbe majú podieľať.
Ohrozené sú tiež- francúzska spoločnosť Engie a holandský Shell. Každá z firiem by mala požičať Gazpromu 950 miliónov eur. Zvyšok z celkového účtu 9,5 miliardy eur dodá Gazprom. Miliardu eur od partnerov už Rusi dostali.