Dnes bol voľba riaditeľa RTVS, v ktorej vyhral favorit riaditeľ TASR Jaroslav Rezník. Poslanci za kandidátov hlasovali v tajnom hlasovaní.
Pripomíname, že tajné hlasovanie je také, kde neviete, kto ako hlasoval (pravda, pokiaľ si poslanci nefotia lístočky)
Denník N to v článku Dušana Mikušoviča komentoval takto:
„Novým riaditeľom RTVS bude Jaroslav Rezník, získal až 95 hlasov, museli ho podporiť aj fašisti“
V komentári sa vynárajú dve otázky:
- Komentár spomína v tejto súvislosti stranu Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). ĽSNS je strana, ktorá pôsobí v rámci platných zákonov Slovenskej republiky. Ak by to bola strana fašistov, t.j. ľudí vykonávajúci činnosť, ktorá smeruje k potláčaniu ľudských práv a slobôd, nemohli by nikdy vstúpiť do parlamentu. Je pravda, že ĽSNS je momentálne vyšetrovaná práve z podozrenia podpory extrémizmu, platí však prezumpcia neviny. Autor z Denníka N nie je sudcom, ale evidentne sa tak cíti.
- Ak však Mikušovič nevie, kto ako hlasoval, potom ako môže vedieť, že hlasy pochádzajúce pre Rezníka sú od ĽSNS? Samozrejme, je to viac ako pravdepodobné, ale nie v rovine jednoznačného tvrdenia. Ak to však nevie s istotou, potom označenie za fašistov platí pre celú opozíciu.
Je podobný komentár typický pre určitú časť tlače? Obávam sa, že áno. Niet sa potom čo diviť, že dôvera v médiá klesá…