Dnes bol voľba riaditeľa RTVS, v ktorej vyhral favorit riaditeľ TASR Jaroslav Rezník. Poslanci za kandidátov hlasovali v tajnom hlasovaní.

Pripomíname, že tajné hlasovanie je také, kde neviete, kto ako hlasoval (pravda, pokiaľ si poslanci nefotia lístočky)

Denník N to v článku Dušana Mikušoviča komentoval takto:

Novým riaditeľom RTVS bude Jaroslav Rezník, získal až 95 hlasov, museli ho podporiť aj fašisti

V komentári sa vynárajú dve otázky:

  1. Komentár spomína v tejto súvislosti stranu Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). ĽSNS je strana, ktorá pôsobí v rámci platných zákonov Slovenskej republiky. Ak by to bola strana fašistov, t.j. ľudí vykonávajúci činnosť, ktorá smeruje k potláčaniu ľudských práv a slobôd, nemohli by nikdy vstúpiť do parlamentu. Je pravda, že ĽSNS je momentálne vyšetrovaná práve z podozrenia podpory extrémizmu, platí však prezumpcia neviny. Autor z Denníka N nie je sudcom, ale evidentne sa tak cíti.
  2. Ak však Mikušovič  nevie, kto ako hlasoval, potom ako môže vedieť, že hlasy pochádzajúce pre Rezníka sú od ĽSNS? Samozrejme, je to viac ako pravdepodobné, ale nie v rovine jednoznačného tvrdenia. Ak to však nevie s istotou, potom označenie za fašistov platí pre celú opozíciu.

Je podobný komentár typický pre určitú časť tlače? Obávam sa, že áno. Niet sa potom čo diviť, že dôvera v médiá klesá…