Oficiálne nemecké, francúzske a ďalšie médiá EÚ majú po nahnutom bizardnom víťazstve Emmanuela Macrona, bývalého Rothschildovho bankára a globalistického liberála, manévre. Ak by sme im mali uveriť, tak vzostup, ako oni popisujú, „nacionalistov krajnej pravice“ v EÚ po minuloročnom odhlasovaní BREXITu britskými občanmi o opustení Európskej únie skončil. Voliči dostali rozum a opúšťajú extrémne strany – tak hovoria ich ódy. Avšak to, čo skutočne utvára výsledky hlasovania v Rakúsku, v Holandsku, teraz vo Francúzsku a v septembri v Nemecku, je niečo úplne iné. Hlavné „politbyro“ EÚ v Bruseli, ako aj väčšina vodcov EÚ, ako Angela Merkelová a predtým vo Francúzsku Hollande, až po najvyššie poschodia jezuitmi riadeného Vatikánu, cynicky využívajú ľudskú tragédiu utečencov pred vojnami, ktoré štruktúry NATO spôsobili, aby presadili jednu z najväčších demografických zmien v európskej civilizácii od čias veľkých krížových výprav pred viac ako 1000 rokmi. Klamstvá a podvody sú ich základným nástrojom manipulácie verejnou mienkou.

Na občanov EÚ je aplikovaný obrovský podvod. Tým je, že „otvorená náruč“ EÚ a politika „žiadnych otázok“ z leta 2015 skončili. V posledných niekoľkých mesiacoch bol šírený starostlivo pestovaný dojem s cieľom prinútiť voliča uveriť, že kancelárka Merkelová a ďalší politici EÚ uznali svoj omyl, teda že od r. 2015 sem púšťali všetkých bez pýtania.

Od začiatku prílivu migrantov do celej EÚ, s výnimkou jedného či dvoch odvážnych národných vodcov, ako je maďarský Viktor Orbán, ani jeden šéf vlády veľkej krajiny EÚ nespochybnil utečeneckú politiku, ktorá nevyriešila zhola nič. V skutočnosti považujú Európania tento príliv za dôvod narastajúcu vlnu teroristických útokov v Európe zo strany ISIS a ďalších psychopatických skupín, mávajúcich „Aláhovou vlajkou“, aby si ospravedlnili svoje vražedné útoky. Celý tento migrantský proces vytvorí hlboké rozdelenie v populácii celej EÚ, živí strach, zlosť alebo aj horšie.


Skrytá agenda?

Na hlavných televíznych kanáloch a v tlačených médiách bola držaná cenzúra ohľadom skutočnej populačnej, a sociálnej politiky vplyvných kruhov v Bruseli a inde, vrátane Nemeckej priemyselné federácie, BDI. Mnohí v týchto inštitúciách považujú v súkromí tento masívny príliv nových prisťahovalcov, ktorých tiež nazývajú ako „utečenci z donútenia“, za „riešenie“ narastajúcej demografickej katastrofy EÚ. Nielen etnickí Nemci sú miznúcim druhom; rovnako ním sú Taliani, Francúzi, Holanďania. Marine Le Pen vôbec nebola demagogická, keď v septembri 2015, kedy začal príliv migrantov do EÚ, obvinila Merkelovú a ďalších ľudí v EÚ, že: „Využívajú smrť, ktorá postihla nešťastníkov na týchto trasách organizovaných mafiou. Ukazujú nám obrázky; vystavujú smrť dieťaťa bez akéhokoľvek hanby a dôstojnosti, len aby z toho obvinili Európanov a začernili ich svedomie a prinútili ich akceptovať súčasnú situáciu. „A dodala:“ Nemecko si pravdepodobne myslí, že jeho populácia je na vymretie, a pravdepodobne usiluje o nižšie mzdy, a naďalej regrutuje otrokov prostredníctvom masovej migrácie. “

Otvorenie hraníc EÚ v r. 2015 viedlo v tomto roku k prílivu len do samotného Nemecka – najobľúbenejšej koncovej krajiny – viac ako 1 milióna vojnových utečencov a ďalších migrantov, a to nielen zo Sýrie, ale aj z Líbye, Tunisu, Afganistanu, Iraku, Iránu , Eritrey, Maroka, Libanonu, Palestíny, Ukrajiny a ďalších štátov. V prieskume na údajne „náhodne“ zvolenej vzorke populácie, vykonanom nemeckým Úradom pre prisťahovalectvo a utečencov, bolo mimo iných dôvodov toho, prečo si noví migranti volia Nemecko, uvedené, že je to kvôli „rešpektu k ľudským právam v Nemecku“; „Nemeckému vzdelávaciemu systému“; „Pocitu, že sú v Nemecku vítaní“; „Štátnemu sociálnemu systému podpôr“.

Javí sa, že politická situácia v Európskej únii sa od r. 2016 dramaticky zmenila. Vyzerá to, že vyhliadky národných populistických strán na víťazstvo vo voľbách v Holandsku, Rakúsku, Francúzsku a teraz v Nemecku zmizli, v prospech status quo strán etablovaného liberálneho, pre-globalizačného a pre-európskeho centra. Najpozoruhodnejším je objavenie sa Emmanuela Macrona, odnikiaľ, dokonca bez toho, aby mal vlastnú stranu, ktorý porazil Marine Le Pen vo francúzskych prezidentských voľbách.

Nemecké a ďalšie veľké európske médiá a politici hlavného prúdu sa nás snažia prinútiť veriť, že víťazstvo Macrona vo Francúzsku, konzervatívneho premiéra Rutteho v Holandsku tento rok v marci, a výsledky nedávnych spolkových volieb v Severnom Porýní-Vestfálsku, kde CDU Angely Merkel dosiahli slušných ziskov po tom , čo v regionálnych voľbách v r. 2016 utrpela devastujúcu porážku a skončila za proti-imigrantskou stranou Alternatíva pre Nemecko, znamenajú preliatie priazne v prospech EÚ a odklon od možného zopakovania vlaňajšieho BREXITu.

Deje sa za oponou tohto veľkého politického posunu smerom k onomu pochybnému údajnému centre niečo iné?

Zamlčané pozadie

V marci 2016 sa vlády stretli v Bruseli, aby tam podpísali to, čo malo byť údajne rezolúciou o prílive migrantov do EÚ vyhnutiu sa kontrole, ktorú sa začala v r. 2015, kedy Merkel vítala „absolútne všetkých“ utečencov, bez kontroly na hraniciach, pod heslom „Wir schaffen es!“ (Dokážeme to!). Len Nemecko prijalo vyše 1 milióna migrantov, z ktorých väčšina prišla do EÚ cez Egejské more a Balkán. Takisto Švédsko dostalo svoj neproporcionálny podiel.

Ako cudzinec žijúci v Nemecku vyše tridsať rokov, nakoľko som rodený Američan, môžem dosvedčiť, že pre starších Nemcov, po počiatočnom pocite humanitárnej láskavosti a istej empatie k tým, ktorí utekajú pred hrôzami vojny, narastá pocit strachu z kolapsu ich vlastnej po dvoch svetových vojnách ťažko vydobytej stability, pretože príliv migrantov nemá, ako sa zdá konca.

Ich strach dosiahol panických rozmerov, keď nemecké médiá informovali o masívnych útokoch na Nový rok 2016 v Kolíne a inde, kde vyčíňali davy toho, čo šéf kolínskej polície nazval „úplne novým rozmerom zločinu“. Médiá uvádzali, že muži „evidentne severoafrického pôvodu“ v tlupách, dosahujúcich niekedy až 1000 indivíduí, znásilňovali, sexuálne obťažovali či okrádali stovky nemeckých žien pri pouličných oslavách. Polícia bola evidentne nepripravená a čelila presile.

Najdôležitejšou sociálnou hodnotou pre väčšinu starších Nemcov, obzvlášť tých narodených pred, alebo tesne po ničivej druhej svetovej vojne, je predvídateľná stabilita v ich živote. Správy ďalších nemeckých médií naznačujú, že do vĺn migrantov sa infiltroval ničivý počet ozbrojencov ISIS (Daesh). To všetko dohromady vytvorilo potenciál pre ohnivú búrku protestov proti tomu, čo väčšina Nemcov začala považovať za slepú politickú chybu Merkel. Jej následné tvrdohlavé odmietanie ustúpiť čo len o centimeter dramatickú sociálnu reakciu v rámci populácie len priživilo.

V marci 2016 sa vodcovia EÚ zišli a odsúhlasili dohodu s Ankarou, v rámci ktorej každá osoba, prichádzajúca „neregulárne“ na grécke ostrovy, bude vrátená do Turecka. Výmenou za svoj súhlas malo Turecko dostať z EÚ 6 miliárd eur na starostlivosť o utečencov, ako aj bezvízový styk pre tureckých občanov. Turecko už vzalo podľa odhadov, od začiatku vojny, len zo Sýrie 2,5 milióna utečencov.

Od tejto marcovej dohody sa príliv migrantov do Grécka a na Balkán výrazne znížil. Dohoda EÚ s Ankarou z marca 2016, ktorá zatiaľ nebola vo veľkej časti EÚ dodržaná, výrazne znížila viditeľný príliv migrantov, avšak len málo prispela ku skoncovaniu dôvodov krízy – NATO vyvolaných vojen v celej Eurázii, od Ukrajiny po Stredný východ.

Etablované politické partaje EÚ, obzvlášť po Nemeckom podporenom víťazstve Macrona nad Le Penovou, používali pauzy v utečeneckej kríze k uchlácholeniu svojich voličov do ilúzie, že „kríza“ skončila.

Zďaleka nepodporujem rasistickú filozofiu Marine Le Pen. Ale prišla s pravdivou, ak nie cynickou, poznámkou vo svojom záverečnom predvolebnom prejave, kedy obvinila Macrona, že je v područí nemeckej kancelárky, a uviedla: „V každom prípade bude Francúzsko vedená ženou: buď mnou, alebo pani Merkel.“

Zdá sa, že Merkelová je teraz skutočnou prezidentkou Francúzska. Merkelová a jej vláda už hovorí Macronovi, čo musí urobiť so svojou francúzskou ekonomikou. Nemárnili tak časom a Macronovi povedala, aby vo Francúzsku aplikoval nemeckú Agendu 2020 z r. 2002, s jej ekonomickými reformami trhu práce, reformami, ktoré by v r. 2017 v štrukturálne úplne odlišnej francúzskej ekonomike boli katastrofálne.

To, čo ona a Macron môžu teraz urobiť, aby napravili veľmi hlboké problémy v eurozóne a ekonomikách EÚ, nie je však ani zďaleka jasné, vzhľadom k ich evidentné nábožnej viere v súčasnú štruktúru EÚ a jej globalistickú ekonomickú agendu. Táto neblahá ekonomická a finančná situácia a strach ďalších mnohých miliónov ľudí zo straty zamestnania sú skutočnými podkladovými príčinami súčasného vzostupu nacionalizmu v EÚ. Mnoho Európanov sa dnes bojí o svoju ekonomickú budúcnosť. V tejto oblasti EÚ obzvlášť zlyhala pri zavádzaní pozitívnej politiky a problémy len zakrýva, než prebehnú ďalšie významné voľby v EÚ, tento rok v septembri v Nemecku, kde môžeme očakávať, že znovuzvolenie Merkelovej bude stáť na čele tlaku presadenia absurdne úsporného opatrenia v EÚ, za podpory servílneho Emmanuela Macrona.

Ako ukazujú nemecké skúsenosti s kancelárom Heinrichom Brüningom v 30. rokoch, znižovanie miezd pracujúcich a sociálnych podpôr v rámci vládnych úsporných opatrení prosperitu nikdy vytvoriť nemôže. V Nemecku Weimarskej republiky vývoj po r. 1932 rozdúchal sociálne nepokoje a vyvolal masovú nezamestnanosť, čo Hitlerova NSDAP a jeho bankárski chlebodarci použili na vytvorenie nacistickej Tretej ríše.

Sotva sa možno čudovať, že Británia je šťastná, že bude mimo predvídateľnej nadchádzajúcej krízy a sociálneho chaosu v celej EÚ.

 

Článok pôvodne vyšiel ako autorský komentár novinára F. Williama Engdahla