Asia Times píše o plánoch skupiny krajín, ktoré majú ambíciu vytvoriť protiváhu čínskemu projektu One Belt One Road (OBOR). Čína nie je nadšená.

Plány na rozvoj Ázie, Afriky a Európy, ktoré sú súčasťou ambicióznych plánov Číny vytvoriť príležitosti pre všetkých, sme už komentovali. Zaujímavý článok na túto tému nájdete aj tu. V skratke Čína plánuje naliať bilióny dolárov do rozvoja infraštruktúry po svete, aby sa jej to vrátilo v raste obchodných príležitostí

Navrhovaný plán Austrálie, Spojených štátov, Indie a Japonska sa však druhej najväčšej ekonomike na svete javí ako hrozba jej globálnym ambíciánm

Peking plán okamžite označil ako pokus vyrovnať sa s jeho rozširujúcim sa vplyvom v ázijsko-tichomorskom regióne.

Pred odchodom na cestu do Spojených štátov na stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vo Washingtone sa austrálsky premiér Malcolm Turnbull pokúsil dať projekt do správnej perspektívy.

Pri otázke na plán obviňoval médiá z toho, že vždy hľadia na problémy, akoby to bola rivalita v štýle studenej vojny. „Nie je to tak, ako región vnímame my,“ povedal pre Sky TV.

Dokonca aj Tokio marginalizovalo význam projektu veľkej štvorky OBOR 2. Yoshihide Suga, generálny tajomník japonského kabinetu, poukázal na to, že je normálne, aby si skupina pravidelne vymieňala názory na otázky spoločného záujmu.

Nie je to tak, že ide o konkurenciu čínskemu projektu OBOR,“ povedal.

Ale v praxi, počas piatočnej cesty predsedu vlády Turnbulla do Bieleho domu, bude otázka Čína na poprednom mieste.

Austrálsky premiér už hovoril o potrebe „miliárd dolárov dodatočných investícií do infraštruktúry“ v regióne, čo by mohlo byť interpretované ako priama výzva pre schému OBOR.

Samozrejme, to by mohlo zahŕňať 11 členov kontroverzného Trans-pacifického partnerstva, obchodného bloku Austrálie, Bruneje, Kanady, Čile, Japonska, Malajzie, Mexika, Nového Zélandu, Peru, Singapúru a Vietnamu, hoci USA počas vlády prezidenta Trumpa zo zmluvy TPP vystúpili.

Premiér Turnbull sa tiež pokúsi vyvážiť politiku washingtonskej administratívy „Amerika na prvom mieste“ so svojim prísľubom upevniť hospodárske vzťahy s Čínou. Koniec koncov, USA sú najväčšou destináciou pre austrálske zámorské investície v hodnote 482 miliárd USD a jej najvýznamnejším spojencom.

Austrálske firmy sú svetovým lídrom pri financovaní a riadení infraštruktúry – napríklad ide o firmy Macquarie, Lendlease, Transurban a IFM,“ povedal profesor Simon Jackman , generálny riaditeľ Centra štúdií Spojených štátov na univerzite v Sydney.

Súčasťou agendy Austrálie vo Washingtone bude nielen vyvážať politický model, ale aj vytvoriť investičné príležitosti,“ dodal.

OBOR 2 by celkom dobre pasoval do týchto parametrov a dopĺňal japonské a indické zručnosti v oblasti technológií, IT a výroby ocele, ktoré sú kľúčovými stavebnými kameňmi pre rozvoj dôležitých infraštruktúr.

Ale Čína to považuje za priamu konkurenciu svojho programu „Novej Hodvábnej cesty„, ktorý predstavil prezident Si Ťinping v roku 2013, najmä pre oblasť ázijsko-tichomorského regiónu.

Dá sa predpokladať, že pri pokrytí OBOR 2 sa v čínskych štátnych médiách bude vznášať prízrak USA vo veľkom rozsahu.

Je normálne chápať, prečo USA vedú iné národy, aby hľadali alternatívy k OBOR, pretože USA to vždy považovali za výzvu pre svoju moc v [svete],“ povedal Xu Liping, z Čínskej akadémie spoločenských vied pre konzervatívny časopis Global Times.

USA sú jedinou krajinou so skúsenosťami s užívaním strategického vplyvu na celosvetovej úrovni. USA sú znepokojené tým, že Čína by mohla robiť to isté kvôli širokému záberu OBOR. Je to snaha USA udržať svoju globálnu moc a nestratiť svoju alianciu,“ dodáva Xu.

Aj napriek rétorike, projekt pravdepodobne prinesie hospodársky prínos pre región, ktorý zúfalo potrebuje modernizáciu svojej infraštruktúry. Nakoniec dve iniciatívy OBOR by mohli byť lepšie ako jeden.