Portál televízie Prima občas zverejní celkom zaujímavé texty. Ak vám začína vadiť špehovanie na každom kroku, udávanie a postihy rôzneho druhu, potom je to tento článok Tomáša Vyorala presne pre vás.
[sociallocker][/sociallocker]
Neznesiteľná ľahkosť súdobého udavačstva
Fenomén poslednej doby. Často mladí ľudia, nezriedka aktívni v neziskových organizáciách, lustrujú horlivo internet (predovšetkým sociálne siete a skupiny či profily na nich), oznamujú „nevhodné“ príspevky a svoje „úspechy“ dávajú náležite na obdiv. Ako inak než v mene pravdy, lásky, boja s nenávisťou a fake news. Ešte by som odporučil začať používať formuláciu „z hľadiska vyššieho princípu mravného„.
Ponúka sa porovnanie s udavačmi dôb minulých, či už ide o sluhov protektorátu alebo komunistického režimu (hoci väčšina novodobých úderníkov tie časy nezažila, ostatne ako ja). Svet ide dopredu a dopredu sa posunuli aj uvedomelí bojovníci za pravdu a lásku.
Zatiaľ čo v minulosti sa iba k svojim činom nehlásili (možno že niektorí z nich svoje konanie spätne aj ľutujú, ťažko povedať), tak novodobí „práskači„, nie nepodobní tým minulým, sú na svoje bonzáctvo náležite hrdí a svojimi činmi a „úlovkami“ sa urputne chvália ( na profiloch sociálnych sietí).
Takže, bonzovať sa nesmie, ale hlásiť sa musí
To predsa každý rozumný človek uzná. Iróniou potom je, že novodobí zväzáci svoju prácu považujú za záslužnú a odhadujem, že väčšina z nich len pri matnom počutí slov ako komunizmus, komunista alebo Rusko chytá osýpky a musí si pustiť „Ódu na radosť„.
Pomôžem si slovami jednej z mojich pesničiek (hoci som si vedomý, že citovaním seba samého zaváňa istou samochválou):
„Báchorky pro děti, tak jako kdysi,
hadi se vysvlékli, teď jsou z nich krysy.
Ve jménu lásky a humanity
vedou nás do nové totality
s pseudohumanistickou tváří,
kde andělé obcují a čerti se páří…„
Orwell aj Boya varovali pred zväzáctvom mladých úderníkov
Už aj Orwell vo svojej „osemdesiatštvorke“ alebo Karin Boya v menej známom Kallocaine (odporúčam niekoľkokrát prečítať obe diela) prikladali veľkú váhu deťom a mládeži. V ich antiutopických románoch boli deťom vládnúcou garnitúrou (a jej jedinou pravdou) vymývané mozgy – ako inak než v mene dobra. Deti potom slúžili ako predĺžená ruka režimu – udavači.
Zaujímalo by ma, čo o „poctivej“ práci tejto osvetovej (nielen) mládeže hovoria ich rodičia, alebo skôr starí rodičia, ktorí si oných minulých „hlásičov“ pamätajú. Ak sa teda nejedná o rodinnú tradíciu a zažité remeslo.
Zaujali ma kedysi slová Ladislava Jakla (neviem, či len niekoho neinterpretoval): „Politika je súbojom dobra a slobody, v ktorom budem vždy stáť na strane slobody.“ Pod tieto slová sa podpisujem.
Zdroj: iPrima