Keď hovoríme o zlých stávkach v Iraku, jednu z nich bezpochyby urobil Rosnefť. Ruský štátny ropný gigant uzatvoril obchody s regionálnou vládou Kurdistanu v severnom Iraku za 4 miliardy dolárov [3 miliardy pôžičky + miliardová zmluva na stavbu plynovodu. Pôžičky mali byť splatené preferovaným prístupom Rosnefť k budúcim právam na ťažbu ropy – pozn. prekl.]. Najmenej 400 miliónov dolárov z toho bolo na rozvoj ropných polí, o ktoré sa sporili Bagdad a Kurdi.
Išlo o ropné polia, ktoré Kurdi ovládli v roku 2014, keď sa iracká armáda rozplynula pod náporom ISIS z východnej Sýrie. Tieto ropné polia, aj keď boli donedávna pod kurdskou vojenskou kontrolou, neboli právoplatnou súčasťou regionálnej vlády Kurdistanu. Bagdad sa neustále dožadoval priamej kontroly nad touto oblasťou.
To znamenalo, že keď sa Rosneft dohodol na spoločnom rozvíjaní polí s Kurdami, Bagdad nahnevane protestoval. Protesty, ktoré Igor Sečin z Rosneftu odmietol obratom ruky : „Nie som politik, mojou úlohou je vyrábať ropu.“ Napriek tomu súčasná blesková ofenzíva obsadila sporné ropné polia, ktoré sa ocitli v rukách irackej ústrednej vlády. Keďže v tej dobe Sečin nevenoval pozornosť irackým obavám, je isté, že keď Bagdad bude opäť predávať podiel na poliach, šéf firmy Rosnefť nebude ku kúpe prizvaný – jedine, ak ponúkne gigantickú cenu.
Aj keď je Sečin chladným tvrdým realistom starajúci sa len o fakty z oblasti ropného biznisu, mal by sa naučiť, že podstata týchto faktov sa môže v okamihu zmeniť. Jediné, čo mu ostane sú bezcenné doklady a zlý vzťah s novými majiteľmi polí, o ktorých si myslel, že ich má pevne poistené.
S firmou Rosnefť už vláda v Iraku neráta
Potvrdenie tejto úvahy je správa, že na poliach v Kirkúku sa chystá ťažiť spoločnosť British Petroleum (BP) na základe licencie vlády v Bagdade. Kurdi samozrejme protestujú, pretože podľa nich je to stále sporné územie.
Hoci je BP druhým najväčším držiteľom akcií Rosnefť (vlastní 19,75% akcií), Rosnefť z ťažby nebude mať nič.
Zdroj: Checkpoint Asia