Český portál Novinky informuje o veľkej vojenskej prehliadke, ktorá sa uskutoční v Prahe pri stom výročí založenia Československa. Boli pozvané krajiny, ktoré podľa portálu „pomohli ku vzniku Československa„. Rusko medzi nimi nie je.

Článok na portáli farbisto opisuje čo všetko na prehliadke bude, rovnako ako organizáciu celého podujatia. Potom však nasleduje pasáž, ktorú treba odcitovať v plnom znení

Symbolicky sa prehliadky zúčastnia aj zástupcovia USA, Francúzska, Veľkej Británie a Talianska . Teda krajín, ktoré pomohli ku vzniku Československa. Slovensko pošle svoju čestnú jednotku, vlajkonosiča a leteckú techniku. Ak počasie dovolí, vojaci vynesú historické zástavy.

Čo dodať?

Pravda o tvorbe légií napísala

Dočasná vláda súhlasila s podstatným rozšírením česko-slovenského vojska na ruskej pôde a jeho politickým podriadením ČSNR v Paríži. 1. – 2. júla 1917 sa Československá strelecká brigáda neobyčajne vyznamenala v bitke pri Zborove počas tzv. Kerenského ofenzívy. Žiaľ, toto víťazstvo bolo len symbolické. Demoralizovaná ruská armáda nedokázala česko-slovenský úspech už využiť.

Pod jeho dojmom však do októbra 1917 boli sformované dve česko-slovenské divízie s celkovou silou asi 40-tisíc mužov. 9. októbra vznikol samostatný česko-slovenský zbor na čele s ruským generálmajorom Vladimírom Šokorovom. Podiel etnických Slovákov bol asi 7,4 percenta. V záujme objektivity je treba priznať, že z českých a zo slovenských zajatcov v Rusku (200– až 250-tisíc) väčšina vstup do česko-slovenského vojska odmietla. Koncom roku 1917 sa 1. divízia nachádzala pri Žitomire a 2. divízia pri Kyjeve.

Toto vojsko odmietlo boľševickú revolúciu. Legionári boli síce rusofili, ale zároveň aj demokrati. Ich snom nebola socialistická revolúcia, ale samostatné demokratické Československo.

Légie nechceli zasiahnuť do rozhárajúcej sa občianskej vojny a preto Masaryk nariadil ich evakuáciu cez Vladivostok. Boľševici ich chceli odzbrojiť a internovať, legionári ako mohutná organizovaná sila sa vzbúrili a obsadili Transsibírsku magistrálu, t.j. celú železničnú trať na Sibíri

Podľa  amerického historika McNamaru tieto boje a obrovské úspechy Légií sa stali hitom politických správ tej doby. Americkí politici v tej dobe práve na základe sformovania a bojov legionárskych vojsk prakticky už dávno pred rokovaním o povojnovom usporiadaní v Európe komentovali a uvažovali o Československu ako o samostatnom subjekte medzinárodného práva.

Z tohto hľadiska bolo nasadenie Légií nesmierne dôležitým argumentom, ktorý vtedajší českí a slovenskí politici obratne využívali. Dá sa povedať, že Légie na medzinárodnej pôde vybojovali samostatnosť Československa.

Nepozvať Rusko, ktoré zohralo svoju nezastupiteľnú úlohu pri sformovaní Légií, je napľutie do tváre histórie Čechov a Slovákov. Ľudia, ktorí umierali pri Zborove a boji proti nemeckým agentom vo vtedajšej boľševickej vláde, si nezaslúžia takúto ignoráciu. Rovnako ako je nechutným divadlom, keď sa zabúda, že práve Légie pomohli na väčšine územia Ruska dosadiť demokratickú vládu, ktorá mala šancu za pomoci sveta poraziť boľševikov.

Zároveň treba pripomenúť, že tí, ktorí  dnes nadávajú na Rusov na základe spomienok na rok 1968, fakticky nadávajú na režim dosadený a exportovaný Nemeckom a ktorý s Ruskom podporujúcim ambície Čechov a Slovákov nemá nič spoločné. Rusko, ktoré bolo pri koreňoch vtedajšieho Československa, je oveľa bližšie dnešnému Rusku, než k vláde minulého Sovietskeho zväzu. V skutočnosti mal mať zástupca Ruskej federácie čestné miesto, ktoré by bolo pripomienkou, že spolu s Čechmi a Slovákmi, najväčšie obete v boji proti boľševikom priniesli práve obyvatelia Ruska.