Internet je perfektným útočiskom pre radikálov, krajiny by preto mali spolupracovať na jeho silnejšej regulácii a kontrole. S takýmto posolstvom vystúpila krátko po sobotňajších teroristických útokoch v Londýne britská premiérka Theresa Mayová. Je medzinárodná kontrola internetu potrebná, alebo nebezpečná?

Internet ako útočisko teroristov

Mayová v nedeľu popoludní predstavila štvorbodový plán proti terorizmu a zamerala sa pritom predovšetkým na jedno – boj proti terorizmu na poli internetu. „Nemôžeme tejto ideológii nechať bezpečný priestor, ktorý k svojmu rastu potrebuje, a tým je práve presne to, čo internet a veľké internetové spoločnosti poskytujú,“ povedala Mayová po atentáte, ktorý spáchali traja útočníci dodávkou a nožmi. O život prišlo celkom sedem ľudí, desiatky ďalších boli zranené.

Mayová tak niekoľko hodín po útoku napadla veľké technologické firmy, ako je Google, Twitter, či Facebook, aj keď ich priamo nemenovala. Ďalšie krajiny potom vyzvala k tomu, aby hľadali medzinárodné riešenie tohto problému. Podľa Mayovej by mali byť vytvorené nové „medzinárodnej dohody o regulácii kyberpriestoru,“ povedala s tým, že nové pravidlá by „pripravili extrémistov o ich bezpečný priestor na internete“ a zabránili šíreniu extrémizmu a terorizmu.

Britská premiérka tým nadväzuje na plány, ktoré predstavila už v máji na summite skupiny krajín G7, kedy požadovala podporu pre tlak na internetové spoločnosti, opäť ako je Google, Facebook a Twitter, aby robili viac v odstraňovaní extrémistického obsahu na svojich platformách. Firmy by podľa nej mali byť povinné vyvíjať technológiu, ktorá automaticky identifikuje a maže provokatívne príspevky.

Čo na to Facebook a spol.?

Odstraňovanie problematického obsahu je nepochybne v záujme samotných technologických gigantov. Je však otázkou, do akej miery by mali byť v mene boja s terorizmom k príslušným opatreniam nútení štátom a kedy sa snahy o mazanie škodlivého obsahu môžu zvrtnúť v cenzúru a kontrolu, ktorá obmedzuje osobné práva a slobody jednotlivcov.

Facebook na udalosti a výroky britskej premiérky reagoval vyhlásením, že chce „poskytovať službu, kde sa ľudia cítia bezpečne. To znamená, že nepripustíme skupiny či jednotlivcov, ktorí sa angažujú v teroristických aktivitách, alebo príspevky, ktoré vyjadrujú podporu terorizmu. Chceme, aby bol Facebook pre teroristov nepriateľským prostredím, „uviedla firma podľa CNBC vo vyhlásení. CEO spoločnosti Mark Zuckerberg potom už v máji oznámil plán prijať 3000 zamestnancov na čistenie svojej sociálnej siete od škodlivého obsahu. „Kombináciou technológie a ľudskej kontroly agresívne pracujeme na odstránení teroristického obsahu z našej platformy, akonáhle ho zistíme,“ uviedla podľa CNBC firma s tým, že v tomto smere už dlho spolupracuje s politikmi, občianskou spoločnosťou a inými subjektmi v technologickom sektore a že bude v týchto snahách ďalej pokračovať.

Google tiež vydal vyhlásenie, v ktorom oznámil, že s mnohými zamestnancami a so „stovkami miliónov libier“ pracuje na tom, aby neposkytoval teroristom na sieti žiadnu platformu. Pri týchto snahách vraj tiež spolupracuje s úradmi.

Šifrované chaty – čo s tým?

Veľká Británia sa tiež podľa vyjadrenia ministra vnútra Amber Rudda opäť zaoberá témou šifrovaných chatov. Aj rozšírené chatovacie aplikácie, ako je WhatsApp, ktorý patrí Facebooku, už totiž používajú takzvané plné koncové šifrovanie, ktoré má užívateľom zaručiť viac súkromia. A to nevadí len britským bezpečnostným úradom. Vyšetrovatelia po celom svete upozorňujú podľa serveru Spiegel Online na to, že sú kvôli týmto novým aplikáciám náhle takmer slepí. Napríklad atentátnik Anis Amri, ktorý v decembri v Berlíne na vianočnom trhu kamiónom usmrtil 11 ľudí a desiatky ďalších zranil, používal podľa serveru ešte bezprostredne pred útokom aplikáciu Telegram a komunikoval skrze ňu s pravdepodobne vysoko postaveným miestom organizácie Islamský štát. To, či sa podobným spôsobom dohovárali aj útočníci z Londýna, sa však zatiaľ nevie.

Problém je, že vďaka silnému zašifrovanie nemôžu ani samotní prevádzkovatelia aplikácie zistiť, čo si ich užívatelia píšu. Aby štátu umožnili prístup, museli by tak znížiť svoje vlastné bezpečnostné štandardy pre všetkých užívateľov. Lenže vzhľadom na to, že by toho mohli zase využiť kriminálne živly, varujú zástancovia občianskych práv a ochrany dát pred tým, aby firmy takýmto požiadavkám zo strany úradov vyhoveli.

Extrémna Británia

Pokiaľ ide o zákonnú úpravu kontroly internetu, má Veľká Británia oproti ostatným európskym krajinám značný náskok. Už v novembri bol odsúhlasený nový veľký zákon s názvom Investigator Powers Bill, ktorý vošiel do platnosti koncom januára. Ten umožňuje poskytovateľom internetového pripojenia ukladať informácie o tom, ktoré stránky používatelia navštevujú. Mená príslušných domén sú ukladané po dobu jedného roka. Mobilní operátori navyše ukladajú informácie o tom, kto na svojom smartphone používa aké aplikácie. K týmto súkromným dátam má prístup 48 úradov, oi. Britská vojenská polícia či ministerstvo zdravotníctva.

Štát sa podľa tohto zákona môže tiež správať ako hacker a nabúravať sa do počítačov a chytrých telefónov podozrivých, a to za účelom odhalenia prípadnej trestnej činnosti. Môže tak napríklad čítať údaje, ktoré človek vyťukal na klávesnici ešte predtým, než ich pošle cez zašifrovaný chat.

V zákone z minulého roka sa tiež nájdu požiadavky na internetové spoločnosti, ktoré majú povinnosť pomáhať štátu okrem iného s rozklúčováním kódovaných správ.

Už vtedy ochrancovia občianskych práv podľa serveru Spiegel Online hovorili o jednom „z najextrémnejších zákonov o kontrole, ktoré kedy boli v demokracii schválené“. Rétorika britskej premiérky a ministra vnútra krátko po londýnskych útokoch však len ukazuje, že ani to konzervatívcom nestačí a že budú presadzovať ešte silnejšú kontrolu. Diskusia o tom, komu to prospeje a koho naopak poškodí, tak zrejme ešte len začína.

(Pôvodný článok vyšiel na ROKLEN24 ako autorský komentár)