Médiá celého sveta sú pobúrené genocídou Rohingov v Mjanmarsku (Barma), ktorých prenasledujú budhisti. Bohužiaľ médiá prinášajú len časť pravdy, budhisti vracajú útoky moslimov, ktorými sa snažia o dominanciu, náboženské vyčistenie a nakoniec osamostatnenie regiónu.

Barme nie je krajina budhistov, čo zabíjajú moslimov. Sú to Rohingovia, ktorí zabíjajú budhistov od roku 1947, píše Ahinamo Kurasawa

Vo svete vládne veľká chybná predstava o násilí v Barme, ktorá spôsobila ťažké následky tak pre rohingských moslimov ako aj barmských budhistov.

Preto je dôležité, aby sa tento problém posúdil spravodlivo, aby sa osvetlili nejasné oblasti a objasnili pre tých, ktorí o tejto téme nemajú dosť informácií.

Rohingovia sú moslimská menšina, ktorá odišla z Bangladéša a Barma im umožnila sa usadiť. Komunita sa veľmi rýchlo zväčšila bez akéhokoľvek plánovania rodiny a úvah o obmedzených zdrojoch. Tým sa pôvodné domorodé obyvateľstvo v tejto oblasti stalo menšinou a bolo zbavené vlastnej pôdy, ktorú si privlastnila rastúca populácia Rohingov.

Barma

Skutočný dôvod budhistického a muslimského násilia v Barme

Podľa Rohingov sú oni pôvodnými obyvateľmi štátu Rakhine, zatiaľ čo barmski historici tvrdia, že sa do Barmy dostali migráciou z Bengálska predovšetkým počas obdobia britskej vlády v Barme a v menšej miere aj po tom, čo v roku 1948 Barma získala nezávislosť a po Bangladéšskej oslobodzovacej vojne v roku 1971.

Vláda generála Ne Wina v roku 1982 prijala zákon o barmskej štátnej príslušnosti, ktorý však zamietol priznať občianstvo Rohingom na základe súhlasu s názorom veľkej väčšiny obyvateľom Barmy (96%). Rozhodnutie tiež vyplynulo z toho, že Rohingovia sa niekoľko desaťročí búrili proti vláde s podporou vonkajších síl, najmä zo strany separatistických hnutí a extrémistických skupín vrátane Al-Káidy.

Povstanie Rohingov v západnom Mjanmarsku bola vzbura v severnej časti štátu Rakhine (tiež známej ako Arakan), vedenej povstalcami patriacimi k etnickej menšine Rohingov. Väčšina zrážok sa vyskytla v okrese Maungdaw, ktorý hraničí s Bangladéšom.

Barma

Miestne skupiny mudžahedínov sa búrili proti vládnym silám. V rokoch 1947 až 1961 sa pokúšali odtrhnúť od Mjanmarska poloostrov Mayu v severnej časti Rakhine, kde Rohingovia tvorili väčšinu obyvateľstva, aby bol pripojený k východnému Pakistanu (dnešný Bangladéš). Koncom 50. rokov minulého storočia prišli o väčšinu svojej podpory a vzdali sa vládnym silám.

Novodobá vzbura Rohingov v severnej Rakhine začala v roku 2001, hoci Shwe Maung, vtedajší poslanec zastupujúci väčšinu Rohingov, odmietol tvrdenia, že nové islamistické povstalecké skupiny začali pôsobiť pozdĺž bangladéšskej hranice.

Najnovšie udalosti, o ktorých hovorili správy, boli z októbra 2016, keď na hranici medzi Mjanmarskom a Bangladéšom došlo k výbuchu, pričom podozrivými páchateľmi boli povstalci Rohingov s väzbami na zahraničných islamistov.

Rohingovia však žijú v Barme už niekoľko generácií a predstavujú takmer 4% mjanmarskej populácie.

Na druhej strane nepokoje medzi budhistami v Rakhine a rohingskými moslimami boli spôsobené incidentom, pri ktorom moslimskí muži brutálne znásilnili a zavraždili budhistickú ženu z Rakhine. Budhisti násilníkov na odplatu zabili, čo vyvolalo nepokoje medzi obomi komunitami. Nasledovali masakry s obeťami na oboch stranách.

Problém sa stal ešte ťažším, keď Rohingovia začal zabíjať aj mníchov. Často tým, že im zoťali hlavu. Mnísi sa začali stavať stranu pôvodných skupín obyvateľstva bojujúcich proti Rohingov až potom, keď bolo v priebehu niekoľkých mesiacov hlásených  prinajmenšom 19 takýchto vrážd mníchov.

 

Barma

Otázka, ktorú si každý z nás musí položiť, je, prečo moslimovia zabíjajú kresťanov? Prečo moslimovia zabíjajú moslimov? Prakticky skoro všade na svete. Žiaden z budhistov, o ktorých vieme, nepáchal / nepácha / nechce zabíjať moslimov, aspoň nie z náboženských dôvodov. Ale v Mjanmarsku nájdeme nízku toleranciu voči proselytizmu (obracanie na vieru), to znamená, že nie je problém s žiadnym náboženstvom pokiaľ ho len vyznávate a nepokúšajte sa konvertovať iných. Kresťania sa túto lekciu naučili už dávno a aj keď to robia, nie sú pritom agresívni, hinduisti nikdy nemali takéto ambície, budhisti sa do tohto nikdy nezapájajú, ale moslimovia … No … No … No

Na druhej strane, komunity Rohingov majú tendenciu byť vysoko konzervatívni v súvislosti s medzináboženskými manželstvami, kde trestajú a niekedy zabíjajú svoje ženy v prípade, že sa oženia s niekým, kto nie je Rohinga. Na druhej strane sú pripravení oženiť sa s budhistickými ženami a konvertovať ich na islam. Zo zrejmých dôvodov sa sa to nepáči niektorým konzervatívnym frakciám budhistickej väčšiny.

Kresťania a hinduisti, 2. a 4. najväčšie spoločenstvá podľa počtu obyvateľov sa integrujú celkom dobre napriek mnohým kresťanským etnikám vystupujúcim proti budhistickým skupinám ako sú Bamari (Kachinovia, Chinovia, Karenovia, atď.). Spory sú historické, územné a ide o zdroje, nikde nejde o náboženstvo. Ale urážka náboženstva, ľubovoľného náboženstva, z akéhokoľvek dôvodu, je v Mjanmarsku nezákonná a do väzenia vás posadia za niekoľko hodín. Zákon je presadzovaný veľmi proaktívne, pravdepodobne z dobrého dôvodu.

Moslimskí Rohingovia boli podľa historikov na začiatku vítaní ako hostia. Na začiatku neboli žiadne, alebo len malé problémy. Problémy ako vzbury sa udiali neskôr, ale potom sa dosiahla dohoda a Rohingovia sa na začiatku 60. rokov odzbrojili. Hoci sa vyskytli menšie konflikty medzi oboma náboženskými komunitami, nedošlo k žiadnemu vážnemu problému až kým sa zhruba pred piatimi rokmi nezačali moslimovia zhromažďovať vo veľkých počtoch, brázdili ulicami a vo svojich oblastiach zabíjali menšinových domorodcov. To je dôvod, prečo barmskí budhisti začali útočiť proti moslimom, ktorí zabíjali ich bratov a sestry v oblastiach s väčšinou Rohingov. Na spodnom videu je názorne vidieť ako sa moslimovia zhromažďovali po stovkách, aby zaútočili na menšinových budhistov v štáte Rakhine.

Teda, je dôležité, aby človek pochopil, že budhisti nezabíjajú moslimov, ale pôvodní obyvatelia reagujú na rebelov, ktorí sú fakticky na etnickej čistiacej misii v štáte Rakhine. Ak by boli budhisti vinní, potom by evidentne mali napadnúť aj kresťanov. Prinajmenšom by mali kresťanov, čo je 2. najväčšia náboženská komunita v Burme, diskriminovať aspoň nejakým spôsobom. To sa však nikdy nestalo.

Treba tiež poznamenať, že nikto by nemal spájať nepokoje s náboženskou vojnou. Je to politická vojna, v ktorej sa domorodci snažia chrániť svoj život pred povstalcami patriacimi do prisťahovaleckej komunity. Ktorá sa nielen pokúša zväčšovať so znepokojujúcou dynamikou, ale tiež sa pokúša násilím obracať pôvodných obyvateľom prostredníctvom priamych a nepriamych prostriedkov. Aby to bolo ešte horšie, muži Rohingov sú podporovaní, aby si brali budhistky, ale zakazujú ženám Rohingov, aby si vzali budhistov. Pri vzniku nepokojov Rohingovia začínajú útočiť na budhistov a iných spôsobom, ktorý tak dobre poznáme z celého sveta. Sú to Rohingovia, ktorý zabíjajú ľudí za pokriku „Alláhu Akbar„, ale ani jeden budhista, pretože budhisti nemôžu ospravedlňovať zabíjanie svojou vierou. Ich prežitie sa však stalo prioritou, ktorá ich núti bojovať.

Budhisti v Barme videli, že Rohingovia proti nim bojujú viac ako polstoročie bez akéhokoľvek zjavného dôvodu, s výnimkou potreby vytvoriť samostatný islamský región v Mjanmarsku s finančnými prostriedkami, ktoré pochádzajú z extrémistických organizácií a Blízkeho východu, pričom ich podporuje aj susedný Pakistan a Bangladéš. Ako posledná možnosť sa rozhodli riešiť očividný problém, ktorý majú pred sebou. Pre budhistov je to jednoducho len otázka, či sú ochotní zomrieť rukami moslimských separatistov, alebo sa pokúsia zvíťaziť v boji.

Zdroj: Religion Mind