Ministerstvo spravodlivosti vydalo 13. februára predbežné údaje. Podľa nich Japonsko prijalo v roku 2017 rekordných 19.628 žiadostí o azyl, ale iba 20 z nich bolo úspešných.
V porovnaní s rokom 2016, keď bolo schválených 28 žiadostí a bol priznaný status utečenca, je to o 8 727 žiadostí viac. Celkový počet žiadateľov o azyl v roku 2017 zaznamenal rast v siedmom roku po sebe.
[sociallocker][/sociallocker]
Výsledok kritizoval Saburo Takizawa, predseda „Japonska pre UNHCR“ (JfU), čo je nezisková organizácia pomáhajúca agentúre OSN pre utečencov. JfU tvrdí, že to spochybňuje relevantnosť japonského systému udeľovania štatútu utečenca.
„Japonský systém, ktorý zachránil len 20 jedincov (v roku 2017) stráca zmysel svojej existencie,“ povedal.
Medzi dvadsiatimi osobami, ktoré boli uznané za utečencov, bolo päť Egypťanov, päť Sýrčanov a dvaja Afgánci.
Štyrom Sýrčanom, troch Barmčanom a 38 ďalším žiadateľom o azyl sa odmietlo postavenie utečenca, ale podľa ministerstva dostali povolenie, aby v Japonsku zostali z humanitárneho hľadiska.
Ministerstvo obhajovalo výsledok minuloročného skúmania žiadostí o azyl a vyhlásilo, že sa uskutočnilo v súlade s Dohovorom OSN o utečencoch, ktorý nadobudol platnosť v roku 1954.
Podľa dohovoru je utečencom „niekto, kto nie je schopný alebo ochotný sa vrátiť do svojej krajiny pôvodu v dôsledku odôvodnenej obavy z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politického názoru.“
Kritici v Japonsku ale aj mimo neho tvrdia, že vládna interpretácia je príliš doslovná a prísna.
Takizawa povedal, že dohovor zaostáva za zmenami okolností, ktorým sú vystavení utečenci po celom svete.
„Pokiaľ ide o žiadateľov, ktorí nespĺňajú definíciu utečenca, Japonsko by malo zaviesť opatrenie, ktoré by im poskytlo právnu ochranu a nie povolenie na pobyt založené na ‚humanitárnom hľadisku‘,“ povedal.
Podľa ministerstva žiadosti o udelenie štatútu utečenca podali v roku 2017 jednotlivci z 82 krajín, väčšina z nich v Ázii.
Zoznam žiadostí vedú Filipíny s počtom 489, nasledované Vietnamom s počtom 3116; Srí Lankou s počtom 2226; Indonéziou s počtom 2038 a Nepálom s počtom 1450 žiadostí.
Žiadny žiadateľ o azyl z krajiny na prvých desiatich miestach rebríčka nebol uznaný za utečenca.
„V týchto krajinách nie je situácia odôvodňujúca vznik základne utečencov a mnohí žiadajú o azyl len kvôli práci,“ povedal predstaviteľ ministerstva.
Od roku 2010 ministerstvo umožnilo začať pracovať šesť mesiacov po podaní žiadosti o azyl tým, ktorí vstúpili do Japonska na krátkodobé víza, alebo na víza kvôli štúdiu alebo kvôli technickej stáži.
Táto prax upútala pozornosť ľudí v mnohých ázijských krajinách a inde, čím ministerstvo vysvetľuje rýchly nárast žiadostí.
Ministerstvo však uviedlo, že počet žiadostí začal klesať po tom, ako začali od januára obmedzovať povolenia na pobyt a pracovné povolenia, aby odradili neoprávnených ľudí žiadať o azyl.
Zdroj: Asahi Shimbun