Portál Al-Monitor sumarizuje pozíciu tureckej spoločnosti po sobotňajších náletoch USA, Veľkej Británie a Francúzska na Sýriu. Podľa informácií je to mimoriadne komplikované a Turecko je názorovo rozdelené.

Turecko je súčasťou tzv. Astanského procesu, kde spolu s Ruskom a Iránom sa snažia o urovnanie situácie v Sýrii. Výstupom posledného zasadania týchto troch krajín bola spoločná deklarácia o nedeliteľnosti Sýrie.

Každá z krajín má však vlastné zámery. Turecko potrebuje Rusko kvôli kooperácii pri kontrole Kurdov, ale tureckí predstavitelia nenávidia vládu Assada a nie je im príliš príjemná prítomnosť Iránu v Sýrii. Irán je však významným mocenským faktorom v regióne.

Tureckí predstavitelia sa nemôžu dočkať akejkoľvek príležitosti minimálne slovne zaútočiť na vládu Bashar al-Assada.

Hoci sa v Ankare nálet oslavoval a hovorí sa, že rakiet bolo málo, turecký prezident akosi nepostrehol, že Donald Trump Turecko za spojenca nepovažuje. Keď menoval priateľov na Blízkom východe, hovoril o Egypte, Katare, Spojených arabských emirátoch a Saudskej Arábii).

Neustála komunikácia s Ruskom a Iránom, t.j. s krajinami, ktoré americký prezident považuje za nepriateľov, spochybňuje politiku Turecka. Turecko sa dôsledne pri svojich útokoch vyhýba akémukoľvek obviňovaniu Ruska a Iránu. Vždy obviňuje a menuje len Assada.

Tureckí oficiálni predstavitelia si myslia, že turecké vzťahy s Ruskom a Iránom nálet nijako neovplyvní

Opozícia však útočí na stranu AKP a prezidenta Erdogana, ktorých obviňuje z toho, že bojujú proti nepriateľom islamu. Významný predstaviteľ opozície Ozturk Yilmaz, ktorého držal Islamský štát v zajatí vyše 100 dní, sa pýta, ako chce byť Erdogan vodca všetkých moslimov, ak dovolí bombardovať moslimskú krajinu.

Dokonca aj na provládnych médiách sú veľmi búrlivé reakcie na podporu útoku. Antimerický a naopak moslimský sentiment je tak silný, že sa ľudia doslova vysmievajú islamistickej aliancii so Západom pri bombardovaní moslimského národa.

V skutočnosti je teda jediným dôležitým poznaním, že politika Turecka je voluntaristická a vo vzťahu k Sýrii viazaná na osobnú nenávisť Erdogana ku klanu Assadovcov. V ostatných oblastiach si Turecko vedie vlastnú politiku. Tomuto poznaniu sa prispôsobuje celá vláda a médiá.

Napríklad 8. apríla washingtonský korešpondent tureckého denníka Daily Sabah Ragip Soylu tweetoval novovymenovanému poradcovi pre národnú bezpečnosť Donalda Trumpa Johnovi Boltonovi.

Kiež vám Boh dá dosť Tomahawkov aby ste priškripli Assada jeho podporovateľov.

V jeho tweete sa nehovorilo nič o Rusku ani o Iráne. A toto opomenutie, v stručnosti sumarizuje tureckú politiku vo vzťahu k Sýrii.